12.09.2013, 00:05

Kríza stvorila nových vládcov. Centrálne banky

Kríza dala do rúk centrálnych bánk ešte väčšiu moc. Politici a trhy sa na ne spoliehajú príliš.

Snímka: Reuters
Zdroj: Reuters

Svet si pripomína piate výročie krízy, ktorá začala pádom banky Lehman Brothers. Aký dopad mala na myslenie politikov a trhov, ako sa z nej poučili a kedy sa skončí? Čítajte odpovede nami oslovených analytikov.

Kamil Boros
X-Trade Brokers

Čo kríza naučila svet, politikov a trhy?
Z pádu Lehmen Brothers si politici zobrali predovšetkým to, že veľké banky či krajiny už nenechajú padnúť. Od roku 2008 sme boli svedkami záchrany mnohých ekonomických subjektov, z ktorých značná časť nie je rentabilná a  stali sa z nich čierne diery, v ktorých sa strácajú zdroje.
Čo ale mnohých nenaučila, je že príčinou kríz nie sú bankroty. Tie sú len dôsledkom ekonomických nerovnováh, ktoré vytvorili stimulačné opatrenia. A neustále sa ozývajú hlasy pre ďalšie stimuly, ktoré by síce krátkodobo pomohli, z dlhodobejšieho hľadiska by ale zasiali semienka pre prípadnú ďalšiu krízu.

Kedy a ako sa podľa vás môže skončiť?

Záleží od definície konca. V Eurozóne je dosť možné, že sme čo sa týka poklesu HDP videli dno, pokiaľ sa ale bavíme o návrate zamestnanosti na predkrízové úrovne, tak v tomto smere to bude trvať niekoľko rokov. Nestotožňujeme s očakávaniami výrazného oživenia v dohľadnej dobe. Z nášho pohľadu tomu bráni vysoké zadlženie mnohých domácností či vlád v popredných ekonomikách, ktoré negatívne dolieha na ich spotrebu ako aj na vývoj úverovania. Zároveň aj stále veľké množstvo dotovaných nerentabilných investícií, v ktorých sa strácajú zdroje využiteľné v produktívnejších činnostiach.

Je svet teraz lepšie pripravený na ďalšie krízy?

Niektoré subjekty áno, niektoré nie. Riziká však pretrvávajú na oboch stranách Atlantiku. V USA sú banky výrazne lepšie kapitalizované a pripravené na šoky ako pred krízou. V eurozóne zatiaľ nie, nakoľko paneurópske inštitúcie zatiaľ neboli schopné a ani ochotné urobiť seriózne záťažové testovanie, aby sa zistilo, koľko nového kapitálu vlastne banky v eurozóne potrebujú. Naopak v eurozóne politici tlačili na konsolidáciu a niektoré krajiny boli schopné stabilizovať vývoj dlhu k HDP, USA majú k tomu zatiaľ ďaleko.
Palebná sila popredných ekonomík je ale po poslednej kríze výrazne nižšia. Úrokové sadzby majú mnohé centrálne banky blízko nule, čo obmedzuje priestor pre monetárne stimuly a verejný dlh k HDP v mnohých krajinách výrazne vzrástol, čo obmedzuje priestor pre fiškálne stimuly.

 

Jiří Cihlář, Next Finance
Jiří Cihlář

Next Finance

Čo kríza naučila svet, politikov a trhy?

Kríza dala ešte väčšiu moc centrálnym bankám. Mnoho subjektov nadobudlo dojem, že sa na ne môžu plne spoľahnúť. To platí najmä o americkom Fede.

Kedy a ako sa podľa vás môže skončiť?

Súčasná politika Fedu zapríčinila to, že sa na akciových trhoch nafúkli bubliny. Tie podľa nás počas zhruba roka čaká spľasnutie. Kríza v Európe je trochu odlišná. Je ovplyvnená vysokým zadlžením niektorých štátov. Eurozónu preto budú trápiť dlhové problémy ešte niekoľko rokov.

Je svet teraz lepšie pripravený na ďalšie krízy?  

Rozdiel je v tom, že komerčné banky majú v súčasnosti vytvorené väčšie kapitálové vankúše než pred rokmi. Aj ratingové agentúry sú na účastníkov trhu prísnejšie. Avšak politiky niektorých svetových centrálnych bánk (na čele s americkým Fedom) sú veľmi rizikové. Situácia na trhoch preto môže byť v priebehu zhruba roka veľmi výbušná.

 

Juraj Karpiš
Juraj Karpiš
INESS

Čo kríza naučila svet, politikov a trhy?

Svetu ukázala, že centrálne plánovaný úrok, štátom monopolizovaná produkcia peňazí a privilegované postavenie bánk vedie k priľahkému zadlžovaniu a vytvoreniu kartelu finančných inštitúcií, ktoré svojim rizikovým správaním ohrozujú celý zbytok ekonomiky. Politikov kríza naučila, že lepšie je byť v úrade v čase boomu a nafukovania bubliny, keď sa  ešte dá ľahko rozdávať. Zároveň ich utvrdila v presvedčení, že kľúčovým nástrojom na odkladanie bolestivých reforiem a nepríjemného vyrovnávania rozpočtov je centrálna banka.

Kedy a ako sa podľa vás môže skončiť?

Keď sa daňoví poplatníci poskladajú na rekapitalizáciu nesolventných bánk, zreštrukturalizuje sa dlh predĺžených krajín, pričom jeho časť štáty zničia infláciou.

Je svet teraz lepšie pripravený na ďalšie krízy?

Nie. Krajiny zatiaľ riešia iba symptómy a nie príčiny krízy. Zaplavili svet novovytvorenými peniazmi rovnako, ako sa to stalo po prasknutí bubliny na trhu technologických akcií. Výsledky budú preto podobné a možno čakať na prasknutie ďalšej bubliny. Pomohla by len zásadná reforma fungovania finančného systému s privatizáciou peňažnej produkcie. Tá je ale momentálne politicky a z pohľadu veľkej moci zainteresovaných skupín nepredstaviteľná.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.