Dramatické prepady z utorka sa neopakovali. Ruský rubeľ prežil stredu vo väčšom pokoji, keď sa okolo pol štvrtej popoludní predával na úrovni okolo 64 za dolár. Mene pomohlo vypredávanie devízových rezerv i exportéri. „V súčasnosti sú to práve vývozcovia, kto pomáha rubľu,“ povedal Piotr Nejmyšev z banky Otkrytie v Moskve. Práve oni sa totiž zbavovali dolárov, aby mohli zaplatiť dane za tento mesiac.
Výpredaj zásob
Ešte v utorok pritom mena atakovala hranicu takmer 80 rubľov za dolár. Spôsobila to panika na trhoch. Centrálna banka totiž chcela zabrániť prepadom rubľa, tak stavila na jednu kartu. Zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 6,5 percentuálneho bodu na 17 percent. Síce to spočiatku vyzeralo nádejne, no následne sa rubeľ prepadol poriadne hlboko.
Až tak, že Rusku sa vynorili spomienky na krízu z roku 1998. V stredu však ministerstvo financií siahlo po rezervách a začalo vypredávať zahraničné meny. Podľa odhadov má ministerstvo k dispozícii na predaj devízové rezervy v hodnote sedem miliárd dolárov. „Je to správne rozhodnutie, zrejme je súčasťou sústredenej snahy vlády presvedčiť verejnosť a účastníkov trhu, že rubeľ je podhodnotený,“ uviedol moskovský ekonóm Citigroup Ivan Čakarov.
Kríza trvá
Ani chvíľkové uvoľnenie však neznamená žiadne zažehnanie krízy. „Pre rubeľ je zrejme málo pravdepodobné, že sa stane niečo podobné ako v utorok. Môže však ostať stále veľmi slabý, aspoň kým cena ropy nenájde svoje dno a úroveň istej rovnováhy,“ vysvetľuje analytik spoločnosti Capital Markets Miroslav Blahušiak. Prepad cien ropy spolu so slabou menou však pre Rusko znamená vážne problémy. „Keďže až viac ako polovica jeho rozpočtových príjmov pochádza práve z predaja ropy a zemného plynu,“ uvádza Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Aj preto teraz krajina upiera zrak na vývoj kurzu.
To, na akej úrovni sa rubeľ napokon stabilizuje, však zatiaľ nie je možné odhadnúť. Úlohu tu bude zohrávať aj nálada medzi spotrebiteľmi. Tí sa momentálne pustili do vykupovania zásob v obchodoch s elektronikou i výmeny rubľa za iné meny. „Reminiscencie vtedajšej krízy v podstate nútia obyvateľov Ruska, aby sa chránili pred znehodnotením svojich domácich úspor ich výmenou za doláre či eurá alebo nákupom tovarov dlhodobej spotreby, áut či elektrospotrebičov,“ vysvetľuje hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. Zároveň dodáva, že to teda nie je primárne iba vývoj na finančných trhoch, ktorý určí ďalší vývoj rubľa, ale najmä správanie ruských spotrebiteľov a firiem.
Vláda na nohách
Aktuálna kritická situácia dala do pozoru aj vládnych predstaviteľov. Premiér Dmitrij Medvedev vyhlásil, že prepad kurzu si žiada zásah. Rubeľ sa totiž podľa neho pohybuje na úrovniach, ktoré nie sú pre hospodárstvo bezpečné. Aj preto centrálna banka v stredu oznámila, že chystá nové opatrenia na stabilizáciu domácich trhov, aby zabezpečila ruským spoločnostiam dostatočný kapitál.
Ruské dosahy môžu prísť okľukou
Na jednej strane nám pomôže lacnejšia ropa, na druhej sa nás oslabené Rusko môže dotknúť nepriamo, a to cez našich obchodných partnerov. Analytici sa zhodujú, že je zatiaľ ťažké odhadnúť, ktorá strana mince bude pre Slovensko rozhodujúcejšia. „Vplyv súčasného vývoja na slovenskú ekonomiku je predčasné hodnotiť. Okrem iného aj preto, že pre výkonnosť slovenskej ekonomiky bude najdôležitejšie, aký vplyv bude mať súčasná napätá situácia na ekonomiku Nemecka a eurozóny, našich najdôležitejších exportných odbytísk,“ uvádza analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Nemecká priemyselná a obchodná komora však očakáva drastický prepad nemeckého exportu do Ruska. Podľa ekonóma komory Volkera Treiera to v tomto roku bude pokles asi o 20 percent. Vývoz našich výrobkov do Ruska pritom klesal už pred súčasnou vyostrenou situáciou. Za prvých deväť mesiacov to bolo medziročne o 14 percent.