Hoci eurozóna má za sebou oficiálne štyri štvrťroky hospodárskeho rastu, nie je jasné, či sa dostala z recesie. Tvrdí to vplyvná skupina európskych ekonómov, ktorá sleduje zmeny hospodárskeho cyklu. Údajné oživovanie eurozóny je slabé a spojené s len veľmi malým zlepšením na pracovnom trhu. Eurozóna tak môže mať "pauzu počas recesie" a pokles ekonomickej aktivity, ktorý začal na konci roka 2011, môže pokračovať, tvrdí osobitný výbor Strediska pre výskum európskej politiky (CEPR).
Sieť CEPR tvorí zhruba 700 ekonómov, pôsobiacich predovšetkým na európskych univerzitách. CEPR sleduje obdobia ekonomickej expanzie a recesie. Jeho Výbor pre určovanie hospodárskych cyklov eurozóny posudzuje, kedy menový blok vstúpil do recesie alebo sa z nej vymanil.
Výbor nepracuje s obvyklou definíciou recesie, za ktorú sa často označujú dve nasledujúce štvrťroky poklesu hrubého domáceho produktu. Používa širšie vymedzenie a kladie väčší dôraz na vývoj na pracovnom trhu.
Rast miezd v 18 krajinách s eurom za prvé tri mesiace roka spomalil a celkové náklady na pracovnú silu tiež rástli pomalším tempom, čo naznačuje, že medziročná inflácia pravdepodobne zostane nízka. Dáta, ktoré dnes po prvýkrát zverejnil Eurostat, ale ukazujú, že ukazovateľ neobsadených pracovných miest sa v prvom štvrťroku oproti predošlému kvartálu mierne zvýšil.
V Téme týždňa sme sa preto analytikov spýtali, či je eurozóna z recesie naozaj vonku a či je pripravená na ďalšie krízy.
Je eurozóna z recesie vonku alebo majú členovia CEPRu pravdu?
Kamil Boros
X-Trade Broker
Z nášho pohľadu je eurozóna ako celok z recesie vonku. Pri niektorých krajinách eurozóny ale ďalšie recesie nevylučujeme. Za najväčších kandidátov považujeme Cyprus, Francúzsko, Španielsko a Slovinsko.
Vo väčšine krajín sa postupne vypúšťali stimuly, čo prispelo k likvidácii predošlých nerentabilných investícií, ktoré tieto stimuly vytvorili, a štruktúra týchto ekonomík je tak podstatne zdravšia ako bola pred predošlou recesiou. Z nášho pohľadu sú teda v súčasnosti vyhliadky pre udržateľnejší rast podstatne reálnejšie. Samozrejme, vlády sa ale nemôžu opäť vo veľkom púšťať do ďalších stimulov, ktoré by mohli do budúcna vytvoriť ďalšie problémy.
Peter Bukov
Capital Markets
Áno, vyzerá to tak, že eurozóna je z recesie vonku, minimálne čo sa týka bohatších európskych krajín. Avšak recesia príde ďalšia, ako 40 krát pred tým, kapitalizmus je cyklické usporiadanie hospodárstva. Predstihové indikátory PMI poukázali na jemné spomalenie v poslednom období, nezamestnanosť zostáva stále vysoká a periférne krajiny zápasia s veľkými ekonomickými problémami, ktoré stále neboli vyriešené, ani odstránené.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Technicky vzaté, eurozóna je z recesie vonku, keď jej ekonomika rastie na kvartálnej báze už štvrtý štvrťrok za sebou, pričom konsenzus trhu predpokladá ďalšiu postupnú akceleráciu rast v nasledujúcom období. CEPR však nepoužíva štandardnú „mechanickú“ metodológiu pre posudzovanie konca recesie, ale dôraz kladie na skutočnosť, že oživovanie sa rastu je len pomalé a chudokrvné. Podľa CEPR chýbajú signály, že bude udržateľné, preto sa rozhodli vyhlásiť len „prestávku“ v recesii. V skutku situácia sa zlepšuje, ale mnohé problémy ostávajú nevyriešené a vo väčšine štátov chýbajú ráznejšie reformy, ktoré by vytvorili priestor pre rýchlejší ekonomický rast, tvorbu pracovných miest a zlepšenie konkurencieschopnosti. Eurozóna je v situácii, ktorá sa v angličtine označuje ako „muddling through“, teda akési „čľapkanie sa v bahne.“ Systém je stabilizovaný aj s podporou ECB, ale sú potrebné ďalšie kroky na ekonomickú renesanciu 21. storočia na starom kontinente. Kým nebudú urobené, recidíva recesie bude stále rizikom, i keď to aktuálne nie je náš centrálny scenár v najbližšom čase.
Marek Šperlich
BBI
Problém je vo veľkej byrokracii a nízkej flexibilite pracovného trhu. Nebyť Nemecka bola by na tom Európa oveľa horšie. Vďaka demografickým zmenám, konkurencie z emerging markets a rastúcemu zadlženiu je pravdepodobné, že ďalšiu dekádu sa bude Európa potýkať s veľmi nízkym rastom. Rast bude nižší a dlhší, na to si musíme v Európe zvyknúť.
Je správne, že eurozóna ustupuje od reforiem a škrtov, ktoré sa rozhodla prijať v čase krízy?
Kamil Boros
X-Trade Broker
Týka sa to len niekoľkých vybraných krajín. Väčšina z nich ku konsolidácii pristupovala zodpovedne. A práve tie krajiny, ktoré nekonsolidovali dostatočne, sú kandidátmi pre návrat recesie, keďže ich ekonomiky stále fungujú na steroidoch, po ktorých vysadení sa časť nerentabilných investícií dostane do problémov.
Peter Bukov
Capital Markets
Reformy by mala dotiahnuť, škrty už nie sú na mieste. Väčšinou sa jedná iba o plané sľuby politikov v časoch najväčšej paniky a nedôvery, aby upokojili verejnosť a finančné trhy. Po zmene vlády, alebo zlepšení situácie na trhoch (ako vidíme momentálne) sa na sľuby o škrtoch zabudne a môže sa veselo míňať ďalej, až do vypuknutia ďalšieho kola paniky a nedôvery.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Nepovedal by som, že ustupuje od reforiem. Väčšina policimakerov presne vie, čo by bolo potrebné urobiť. Ide však o nepopulárne a z krátkodobého hľadiska bolestivé kroky, ktoré sú odkladané alebo sa robia pomalým tempom v čase, keď neexistuje zo strany trhov, aj vďaka ECB, silný tlak na jednotlivých členov eurozóny. Celkovo možno povedať, že azymut reforiem je správny, len je potrebná väčšia forsáž. Fiškálne protivetry sú v skutku, na rozdiel od minulých rokov menšie, keď krajiny nastavili menej reštriktívnu fiškálnu politiku, čo prispieva k akcelerácii rastu. Priaznivá situácia na finančných trhoch umožňuje takýto prístup, avšak ponúknutý čas od ECB by mal byť využití na rázne reformné kroky a nie opätovne premrhaný, na čo prakticky pravidelne upozorňuje aj samotný prezident centrálnej banky Mario Draghi.
Marek Šperlich
BBI
To samozrejme správne nie je, ale v Európe rozhoduje 4-5 ročný volebný cyklus. Každý sa chce zapáčiť voličom a momentálne nie je práve "in" škrtať verejné výdavky. Nastupujú na scénu falošní keynesiánci, ako napríklad český prezident Miloš Zeman, ktorí hovoria, že z krízy sa treba preinvestovať. Zabúdajú ale hovoriť, že investovať sa má z prebytkov vytvorených v časoch dobrých. Takže sme zase späť v začarovanom kruhu. Až bude zase problém predať dlhopisy krajín PIGS, tak bude zase na chvíľku "in" znižovanie výdavkov.
Ako sa môže eurozóna pripraviť na ďalšie kolo krízy (čo podľa CEPR príde)? Bude naň pripravená?
Kamil Boros
X-Trade Broker
Pre prípadný ďalší šok je najdôležitejšie, aby eurozóna mala čo najzdravšiu štruktúru ekonomiky, teda takú, ktorá je čo najmenej závislá od stimulov vlády a centrálnej banky.
Okrem toho je dôležité, aby mala eurozóna čo najviac priestoru tento šok absorbovať, a ten priestor bude tým vyšší, čím nižšie bude zadlženie vlád a domácností a čím vyššie budú úrokové sadzby.
Peter Bukov
Capital Markets
Príprava spočíva v tom, že dokonči reformy, investuje do infraštruktúry, vytvorí právne prostredia vhodné na podnikanie, bude podporovať investície, tvorbu pracovných miest a zníži reguláciu podnikov, ktorá je v EU veľmi vysoká. Pripravená pravdepodobne nebude, keďže obnova z predchádzajúcej krízy bola len veľmi slabá a jemná a Európa, narozdiel od USA, sa ešte úplne nespamätala.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Na recesiu sa sotva dá pripraviť. Ide najmä o výsledok nesprávnych rozhodnutí tvorcov politík. Ak bude reformné úsilie vyššie, čo sa pozitívne prejaví aj v dôvere a raste aktivity jednotlivých ekonomických subjektov, riziko ďalšieho kola krízy sa výrazne zníži.
Marek Šperlich
BBI
Bola by, keby pokračovala v reformách, znižovala daňovú záťaž a podiel štátu v ekonomike. Lenže teraz sa stane to, že sa budeme zase viac zadlžovať a čakať na ďalší "výplach". Je pár krajín v Európe, ktoré idú správnym smerom. Rozhodne to ale nie je väčšinový trend. Ďalšia kríza bude zničujúce pre krajiny, ktoré sa z tejto krízy dostatočne nepoučili.