Ekonomiku, ktorá klesla po prvý raz od začiatku roka 2000, stiahla do červených čísel najmä svetová hospodárska kríza. V závere vlaňajška HDP krajiny ešte vzrástol o 2,5 percenta.
"Dnešné čísla nás vôbec neprekvapili," hovorí pre HNonline analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Ako dodáva, "pokles slovenskej ekonomiky o -5,6 % bol dokonca ešte bližšie k nášmu pôvodnému odhadu na úrovni -5,7 %." Podobne sa vyjadril aj Martin Lenko, analytik VÚB banky, podľa ktorého sa potvrdili ich očakávania o tom, "že prudký prepad rastu ekonomiky súvisel s poklesom zahraničného, no aj domáceho dopytu."
Plyn z Ruska nás spomalil
Výkon hospodárstva sa z nedávnej pozície medzi lídrami Európskej únie zosunul na nižšie priečky. Kríza poznačila aj ďalšie štáty únie, do ktorých Slovensko vyváža väčšinu svojej produkcie. Pokles objednávok ovplyvnil výrobu viacerých firiem, mnohé z nich ohlásili hromadné prepúšťania. Ekonomiku začiatkom roka pribrzdili aj zastavené dodávky plynu z Ruska, pre ktoré výrazne obmedzili produkciu väčšie priemyselné podniky.
Slovenské hospodárstvo začiatkom roka stiahol najmä zahraničný obchod. Vývoz klesol medziročne o necelú štvrtinu, dovoz sa prepadol o 22,6 percenta. Investície sa znížili o 4,1 percenta. "Podobne ako v prípade konečnej spotreby domácností, aj v tomto prípade ide o prvé medziročné zhoršenie od začiatku roku 1995," hovorí hlavný analytik Volksbanku Vladimír Vaňo. Konečná spotreba domácností klesla o 1,2 percenta. Naopak, mierny rast o 1,2 percenta vykázala konečná spotreba verejnej správy.
Podľa spresneného odhadu úradu sa v prvom štvrťroku na Slovensku vytvoril HDP v objeme 14,68 miliardy eur (442,25 miliardy korún), v bežných cenách sa znížil o 6,1 percenta. Ako povedal Vaňo, "pre malé a otvorené hospodárstvo akým je Slovensko, je jedným z najdôležitejších opatrení udržanie dosiahnutého stupňa konkurencieschopnosti a udržanie zdravia verejných financií."
Ako hovorí analytik ING Bank Eduard Hagara, "napriek tomu, že vo svete rastie optimizmus, že najhoršie v súčasnej kríze môže byť za nami, slovenské podniky stále hlásia prehlbovanie poklesu domáceho aj zahraničného dopytu."
| You need to upgrade your Flash Player |
Inflácia bude klesať
Štatistici dnes zverejnili aj prognózu vývoja ekonomiky na tento rok. Úrad počíta, že HDP krajiny klesne medziročne o 3,5 percenta. Národná banka Slovenska (NBS) už skôr odhadla prepad hospodárstva o 2,4 percenta. Ministerstvo financií plánuje svoju prognózu aktualizovať tento mesiac, oficiálne naďalej predpokladá rast ekonomiky o 2,4 percenta.
Ako hovorí Sárazová, "náš odhad pre tohtoročný vývoj ekonomiky zatiaľ nemeníme a držíme ho na úrvoni -2,7 percenta." Ako však dodáva, Poštová banka nevylučuje, že pod vplyvom ďalších správ "pristúpime ešte k prehodnoteniu ako jednotlivých kvartálov, tak aj celoročného odhadu vývoja." Lenko hovorí, že "veľmi slabý ekonomický sentiment zároveň poukazuje na možné ešte hlbšie prepady našej ekonomiky aj v nasledujúcich mesiacoch." Ako dodáva, pre posúdenie toho, či bol prepad slovenskej ekonomiky naozaj dnom recesie, "bude z nášho pohľadu preto nutné počkať minimálne na dáta za ekonomickú aktivitu za mesiace apríl a máj."
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej má ekonomika to najhoršie za sebou. "Za celý rok očakávame pokles o približne 5 %. Tempo oživenia bude vo veľkej miere závisieť od oživenia v západnej Európe, najmä Nemecku," hovorí Valachyová. Ako dodáva, "v budúcom roku očakávame mierny rast, na úrovni okolo 2,6 %." Hagara ani v nasledujucich rokoch neočakáva rekordné rasty. "Očakávame, že HDP sa tento rok prepadne o 5.3%. Budúci rok by ekonomika mohla zaznamenať mierny rast, očakávame 1.5%," hovorí.
Miera inflácie by podľa predpokladov štatistikov mala na konci roka klesnúť na 2,2 percenta. Nezamestnanosť, ktorá sa v závere vlaňajška znížila na dlhoročné minimum pod deväť percent, má naopak vzrásť na 11,2 percenta.