Rakúsky Inštitút pre hospodársky výskum (Wifo) na podnet Európskeho parlamentu vyčíslil náklady na sankcie voči Rusku. Podľa výpočtov sa európsky export do Ruska len v dôsledku sankcií v rokoch 2014 až 2016 znížil o 10,7 percenta, čo zodpovedá sume približne 30 miliárd eur. Rakúsky vývoz do Ruska klesol o 9,5 percenta, čiže zhruba o miliardu eur.
Kým export v roku 2013 ešte dosahoval hodnotu 120 miliárd eur, v roku 2016 to bolo len 72 miliárd eur. Rusko bolo dovtedy štvrtým najdôležitejším obchodným partnerom EÚ, v súčasnosti je podľa Wifo piatym za USA, Švajčiarskom, Čínou a Tureckom.
Sankcie najťažšie postihli Cyprus, ktorého export do Ruska sa v sledovanom dvojročnom období prepadol až o 34,5 percenta. Na druhom mieste je Grécko s poklesom o 23,2 percenta a tretie je Chorvátsko s poklesom o 21 percent. V absolútnych číslach najviac trpí Nemecko, ktoré prišlo o 11,1 miliardy eur (pokles o 13,4 percenta), čo predstavuje viac než tretinu celkového poklesu európskeho exportu.
Sankcie najviac zasiahli potraviny a poľnohospodárske produkty, najmä mliečne výrobky a ovocie, kde objem vývozu do Ruska v rokoch 2013 až 2016 klesol o 22,5 percenta. Export v spracovateľskom priemysle, najmä automobilovom, sa znížil o 17,7 percenta. Vývoz surovín, predovšetkým železa a ocele, stratil približne 15 percent.
Pred sankciami boli obchodné vzťahy s Ruskom čoraz užšie. V rokoch 2009 až 2012 sa európsky vývoz do Ruska ročne zvyšoval v priemere o 23,5 percenta.