09.12.2017, 20:44

Americký paradox: Nezamestnanosť je takmer nulová, ale mestá majú tisíce bezdomovcov

Ekonomický boom znamená v niektorých častiach USA, že si ani pracujúci ľudia nemôžu dovoliť zaplatiť bývanie.

Americký paradox: Nezamestnanosť je takmer nulová, ale mestá majú tisíce bezdomovcov
Zdroj: TASR/AP

V Spojených štátoch rastie počet bezdomovcov. Deje sa tak napriek tomu, že sa tamojšej ekonomike darí. Zároveň totiž zdražuje hospodársky boom bývanie a tým krízu prehlbuje. Najhoršie problém dopadol na západné pobrežie USA na čele s bohatou Kaliforniou. Ľudia sa často na ulici ocitnú kvôli pár nezaplateným účtom.

"Mnoho ľudí v Amerike si neuvedomuje, že môžu byť od toho, aby skončili na ulici, vzdialení dva, tri alebo štyri šeky," hovorí Thomas Butler, jeden mnohých bezdomovcov, ktorý má pobyt v stane umiestnenom vedľa rušnej cesty neďaleko centra kalifornského mesta Los Angeles.

Téma bezdomovectva sa v USA opäť dostáva na program dňa, pretože sa prvýkrát od roku 2010 populácia ľudí bez domova zvýšila. Americký úrad pre bývanie a mestský rozvoj (HUD) zverejnil pravidelnú správu, podľa ktorej je v krajine celkovo 554 000 bezdomovcov, o jedno percento viac ako vlani.

Nevýhoda bohatých oblastí

Takmer dvestotisíc z nich nemá prístup ani k dočasnému nočnému prístrešku, ktorý niekedy ponúkajú štátne, cirkevné či neziskové organizácie. Prespávajú teda vo vozidlách, stanoch či priamo na uliciach, prikrytí čímkoľvek, čo sa naskytne.

Najviac tomu napomohli čísla z ulíc Los Angeles a ďalších miest západného pobrežia, ktoré museli kvôli kríze vyhlásiť v roku 2015 stav núdze. Tu je totiž nárast za posledné dva roky štrnásťpercentný.

V bohatom Seattli, domove reťazca Starbucks s ikonickou vežou Space Needle, bol tento nárast dokonca 44-percentný. Bez domova je je tam 5 500 ľudí. V Los Angeles, epicentre súčasnej krízy, sa odhaduje, že počet bezdomovcov vzrástol o 13 000 na 55 000 len za posledný rok.

Väčšina z nich pritom nemá prístup k aspoň provizórnemu prístrešiu. Pre porovnanie: populácie bezdomovcov v New Yorku síce je 76 000 ľudí, ale iba päť percent z nich je trvale bez prístrešia. Mesto má totiž zavedený systém, vďaka ktorému majú ľudia bez domova aspoň kde prespať.

Zdroj: TASR/AP

O čom hovoria čísla, sa môžu obyvatelia štátov západného pobrežia - Kalifornie, Oregone či Washingtone - presvedčiť na vlastné oči každý deň. Stany pozdĺž diaľnic a riek, táborisko v mestách, samosprávy snažiace sa s bezdomovcami vysporiadať, to všetko sa stalo realitou všedných dní. Veľkým problémom je tiež šírenie žltačky typu A. Vypuknutie choroby prinútilo kalifornské úrady v októbri vyhlásiť stav ohrozenia.

Priemerná práca často nestačí
Uprostred bohatej štvrte Seattlu, kde cena domov začína na necelého milióne dolárov, sú ulice pokryté odpadom bezdomovcov. Matrace, stany, drevené trámy, prútené kreslá či propán-butánové fľaše lemujú chodníky, zatiaľ čo sa ich pracovníci v maskách a ťažkých topánkach snažia upratať. Ešte deň predtým tu bolo nelegálne táborisko bezdomovcov. Podobné ako desiatky ďalších pod mostami, v parkoch, či pozdĺž ciest.

Bar Monty neďaleko centra Los Angeles väčšinou neotvára pred ôsmou večer. Majiteľ hovorí, že je to preto, že neďaleké centrum pre bezdomovcov požaduje, aby tam ľudia boli už od siedmich, ak chcú prespať. Potom sú ulice o niečo pokojnejšie, vysvetľuje majiteľ, podľa ktorého pred týmto opatrením prichádzali ľudia bez domova dovnútra a na toaletách umývali seba či svoje riady.

Zástupcovia miest, aktivisti a samotní bezdomovci prstom ukazujú na paradoxného vinníka súčasnej krízy: ekonomický rast v regióne. Nájmy sa totiž za posledných pár rokov vyšplhali za hranicu únosnosti pre mnoho nízkopríjmových pracovníkov, ktorí ešte nedávno dokázali svoje bývanie ufinancovať.

Aby sa stal človek bezdomovcom, stačí pritom málo: dlhšia choroba, strata práce, zlomená končatina alebo rodinná kríza. Čo kedysi bývalo bežnou životnou udalosťou, môže byť teraz odsúdením k životu na ulici.

Nulová nezamestnanosť, tisíce bezdomovcov

"Väčšina ľudí bez domova, ktorých poznám, nie sú bezdomovci, pretože by boli závislí," hovorí Tammy Stephen, ktorý žije v tábore pre bezdomovcov v Seattli. "Väčšinou sú bezdomovci, pretože si nemôžu dovoliť bývanie," dodal.

"Máme v meste prakticky nulovú nezamestnanosť, máme tisíce bezdomovcov, ktorí normálne pracujú, ale nemôžu si dovoliť bývať," hovorí Mike O'Brien z radnice v Seattli. "Pre týchto ľudí nie je kam ísť. Zakaždým, keď otvoríme nejaké nové miesto, hneď sa zaplní," dodáva.

Súvislosť drahého bývania a počtu bezdomovcov preukázala aj štúdia vzniknutá na univerzite vo Washingtone. Medzi rastom cien bývania a rastom počtu bezdomovcov našla silnú previazanosť. Päťpercentný rast cien nájmov v Los Angeles napríklad znamená, že sa zvýši počet ľudí bez domova o dvetisíc, tvrdí štúdia.

Bieda v tieni Googleplex
Nikde nevynikne kontrast chudobných bezdomovcov s bohatstvom americkej ekonomiky ako v technologickom "raji" Silicon Valley, ktoré leží južne od San Francisca a kde má internetový gigant Google svoje honosné sídlo Googleplex. Vysoké mzdy zamestnancov vo vysoko inovatívnych odboroch digitálneho priemyslu tu vyhnali nájmy tak vysoko, že prestalo byť v možnosti tisícov ľudí ich platiť, mnohí tak skončili na ulici.

Kritici sociálnych pomerov poznamenávajú, že je poburujúce, keď v tieni prosperujúcej ekonomiky v odbore, ktorý prosperuje viac ako kedykoľvek predtým, a ktorý svojim zamestnancom platí často státisícové mzdy, si tisíce rodín nemôžu dovoliť strechu nad hlavou aj napriek tomu, že poctivo pracujú.

Ellen Tara James-Penneyová, päťdesiatštyriročná lektorka neďalekej univerzity v San José, prespáva vo svojom aute už asi desať rokov: od doby, kedy na škole, kde v súčasnosti učia štyri predmety, odpromovala. Kvôli vysokým nákladom na štúdium v ​​USA sa však výdatne zadĺžila. Teraz zarába 28-tisíc dolárov ročne, nestačí to však a domovom sa jej stalo jej staré Volvo.

"Som v podstate bezdomovec od roku 2007, som z toho naozaj unavená," hovorí k svojej situácii. Bezdomovectvo sa tak zďaleka netýka iba nižších sociálno-ekonomických tried.

Vysoké náklady na bývanie postihujú aj mladých ľudí. Aktuálne čísla z Los Angeles napríklad ukazujú, že vo vekovej skupine ľudí medzi 18 a 24 rokmi je nárast nových bezdomovcov najvyšší. Nasleduje skupina ľudí pod 18 rokov. Iná štúdia zase došla k záverom, že v univerzitnom mestečku v Los Angeles je jeden z piatich študentov bezdomovcom.

"Môžu platiť za knihy, za štúdium, ale už si nemôžu dovoliť ubytovanie. Vybrali si ako prioritu štúdium," hovorí Will Lehman, ktorý sa v "meste anjelov" zaoberá problémom bezdomovectva.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.