Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Európu dusí energetická kríza, ktorá predražuje kadečo, od vykurovania domov po potraviny. Okrem toho sa európska dvadsaťsedmička zaviazala k "zelenému obratu", takže ubúda elektrární na fosílne palivá. Ostávajú alternatívne zdroje, lenže ukazuje sa, ako sú zraniteľné, keď práve nefúka. Napríklad od Baltu je to k juhu Nemecka, kde leží chrbtica tamojšej ekonomiky, dosť ďaleko. Čo teda s tým?

​V Európskej únii opäť prichádza na pretras budúcnosť jadrovej energetiky. Práve pred desiatimi rokmi, po tragickej jadrovej havárii v japonskej Fukušime, urobila kancelárka Angela Merkelová prekvapivý obrat a presadila jej útlm. Zvyšné jadrové elektrárne v Nemecku majú doslúžit do konca budúceho roka. Nemcov v tomto smere nasledujú Rakúsko či Taliansko.

Lenže drahé účty za elektrinu prebudili aj protistranu na čele s Francúzskom, kde sa energia z jadra podieľa na výrobe elektriny až zo 75 percent. Prezident Emmanuel Macron zverejnil tento týždeň svoj masívny investičný plán v hodnote 30 miliárd eur, ktorý je zameraný na dekarbonizáciu priemyselných gigantov, ale aj na ďalšie investície do energie z jadra. Je presvedčený, že je to zrejme jediná cesta zo súčasnej krízy.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 66% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.