V Poľsku v súčasnosti pracujú stovky robotníkov zo Severnej Kórey. Väčšina z nich je v krajine legálne a zarába si prácou v lodeniciach alebo vo výrobni nákladných kontajnerov. Výplaty potom posielajú do vlasti, kde si z nich tamojšie úrady berú "svoj diel", píše The New York Times.
Že chápadlá severokórejského režimu siahajú aj do priemyselných oblastí Poľska, by asi čakal málokto. Napriek tomu v niekoľkých poľských mestách prebýva hŕstka robotníkov z KĽDR s požehnaním tamojšieho vodcu. Väčšina pracuje v tunajších lodeniciach, kde opravujú tankery, ktoré smerujú do celého sveta.
"Áno, pochádzame z KĽDR. Už sme tu nejaký ten piatok," prezradil jeden z robotníkov reportérom The New York Times. Svoje meno však neprezradil a na ďalšie otázky reagoval rýchlym odchodom.
KĽDR je vysielaním svojich pracovníkov do zahraničia známa. Severokórejčania drú v desiatkach krajín, väčšinou na stavbách alebo iných robotníckych pozíciách. Nejde len o malé firmy a projekty. Napríklad počas príprav svetového šampionátu vo futbale v roku 2022, ktorý sa má odohrať v milionárskom raji Katare, využívajú prácu Severokórejčanov hneď štyri veľké staveniská. Avšak neoficiálne. Zrejme najhoršie podmienky panujú na stavbe luxusného mrakodrapu, kde majú počas majstrovstiev bývať prominentní hostia.
Veľkú časť zárobku pritom robotníci posielajú domov rodinám, podľa think tanku Korea Institute for National Unification si potom režim z týchto peňazí berie tridsať až osemdesiat percent. V cudzine takto otročí zhruba 174-tisíc Severokórejčanov, Pchjongjangu ročne zarobia podľa triezvych odhadov stovky miliónov dolárov, niektoré štúdie hovoria dokonca o miliardách.
Život na okraji spoločnosti
Pre režim teda ide o slušný zdroj peňazí. Vzhľadom na stále častejšie raketové testy a vyhrotenú rétoriku voči Západu sa stali zahraniční pracovníci KĽDR terčom sankcií. Bezpečnostná rada OSN v decembri prijala uznesenie, ktoré všetkým členským krajinám odporúča vyhostenie severokórejských pracovníkov do dvoch rokov.
V Poľsku pracuje podľa Štátneho úradu inšpekcie práce asi 450 Severokórejčanov, ktorých zamestnáva najmenej devätnásť firiem. K najväčším patria veľký komplex na pestovanie paradajok neďaleko Varšavy, spomínaná lodenica v meste Police či výrobňa kontajnerov v Człuchówe.
Obyvatelia Police, prístavného mesta na severe Poľska, cez ktoré preteká Odra, severokórejských robotníkov stretávajú len zriedka. Väčšinou v obchodoch alebo pred ubytovňou, kde prespávajú. Každý večer tu postávajú a pofajčievajú cigarety. Len v nedeľu si užívajú voľného dňa a v miestnej škole sa schádzajú na pravidelný futbalový zápas.
V KĽDR im pred odchodom nakázali, aby sa držali stranou od ostatných ľudí, zapojenie do spoločnosti im je až na výnimky zakázané. Robotníci, ktorí pracujú v Poľsku, preto príliš zhovorčiví nie sú. "Sme tu legálne. Platíme tu aj dane," opísal stručne jeden z nich reportérom, než sa dal na útek.
Zlá spolupráca úradov
Obyvatelia dedinky Koldowo si všimli príchod Severokórejčanov na začiatku minulého roka. Išlo o pracovníkov firmy Remprodex, ktorá v neďalekom Człuchówe vyrába prepravné kontajnery. V prvých mesiacoch v nich robotníci museli aj spať, napriek nízkym vonkajším teplotám. Neskôr si prenajali časť domu v oplotenom továrenskom areáli.
Vydávanie pracovných povolení pre zahraničných pracovníkov majú v Poľsku na starosti lokálne úrady, ktoré len obmedzene spolupracujú s celoštátnymi orgánmi. Nikto teda v skutočnosti nevie, koľko Severokórejčanov a ďalších cudzincov v Poľsku pracuje.
Ministerstvo zahraničia opakovane apeluje na lokálne úrady, aby prestávali vydávať pracovné povolenia obyvateľom KĽDR. V januári tohto roku vojde do platnosti zákon, ktorý by mal udeľovanie týchto povolení formálne zakazovať. Otázkou zostáva, či sa nariadenie v praxi dotkne aj tých Severokórejčanov, ktorí už v Poľsku pracujú.