23.02.2018, 13:27 Aktualizované dňa 23.02.2018 o 13:54

Krajiny budú musieť platiť viac, vyhlásil Juncker. Naša vláda je na to pripravená, odkazuje Fico

Britský odchod z únie na jar 2019 bude znamenať každoročný prepad príjmov rozpočtu možno až o 13 miliárd eur.

Krajiny budú musieť platiť viac, vyhlásil Juncker. Naša vláda je na to pripravená, odkazuje Fico
Zdroj: TASR/Marko Erd

Za vyššie príspevky členských krajín do rozpočtu Európskej únie po roku 2020 sa pred začiatkom summitu 27 štátov v Bruseli vyslovil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Štátnici, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica, približne od 12:30 pri obede absolvujú prvú orientačnú diskusiu o dlhodobom rozpočte spoločenstva po roku 2020.

„Vláda SR je pripravená sa zúčastniť na zvýšení rozpočtu. Vieme si predstaviť, že na kohéziu nepôjde toľko peňazí, ako sme možno očakávali, ale za to chceme veľkú mieru pružnosti. Aby to boli konkrétne vlády, ktoré budú rozhodovať o tom, že tam, kde nejde peniaze využiť alebo minúť, vláda bude môcť veľmi pružne rozhodnúť, ako peniaze použije,“ povedal na brífingu v Bruseli Robert Fico.

Podľa litovskej prezidentky Dalie Grybauskaitėovej je rozhodnutie o veľkosti rozpočtu a teda aj príspevky členských krajín predovšetkým otázkou politickej vôle.

"Myslím, že ak chceme mať nové politiky a nemôžeme redukovať tie staré, tak krajiny budú musieť platiť viac," podotkol Juncker pri príchode na summit.

Práve jeho Európska komisia chce začiatkom mája, tiež na základe dnešnej premiérskej a prezidentskej debaty, predstaviť prvý návrh podoby únijných financií pre roky 2021 až 2027.

Britský odchod z únie na jar 2019 bude znamenať každoročný prepad príjmov rozpočtu možno až o 13 miliárd eur, ktorý - ako už v minulosti upozornil komisár pre rozpočet Günther Oettinger - sa nebude dať "zalepiť" len úsporami.

Únia chce pritom udržať či čo najmenej znižovať tradičné výdavky ako je spoločná poľnohospodárska politika či štrukturálne fondy. Navyše sa plánuje sústrediť aj na "nové výzvy", teda riešenie migračnej problematiky, na lepšiu ochranu vonkajších hraníc či spoločnú obrannú politiku.

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaitėová pri príchode na rokovanie zdôraznila, že rozhodnutie o veľkosti budúceho viacročného rozpočtu bude politickou záležitosťou. "Je potrebné rozhodnúť, či zvýšiť príspevky a nájsť nové zdroje, alebo obmedziť niektoré staršie programy," myslí si.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.