Čínsky rozpočet na obranu vzrastie oproti vlaňajšku o 8,1 percenta, čo je najviac za posledné tri roky. Vyplýva to podľa agentúry Reuters z príslušnej správy vydanej pri príležitosti dnešného začatia výročnej schôdze Národného ľudového zhromaždenia ľudových zástupcov (parlamentu). Výdavky Číny na obranu a jej ambiciózny program modernizácie armády ostro sledujú nielen jej susedia, ale aj Washington, pretože naznačujú širšie strategické ciele Pekingu.
Čínsky premiér Li Kche-čchiang dnes na zasadnutí parlamentu povedal, že Peking nebude tolerovať žiadne snahy o samostatnosť Taiwanu a bude sa usilovať o zachovanie územnej celistvosti Číny. Vo vzťahu k autonómnym územím Macao a Hongkong bude podľa neho vláda "do bodky" dodržiavať princíp "jedna krajina, dva systémy".
Peking investuje do stavby lietadlových lodí
Navýšenie rozpočtu na obranu podľa Reuters pravdepodobne posilní obavy Taiwanu ohľadom čínskych zámerov v čase, keď Peking na ostrove zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť.
Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom, ak samostatnosť vyhlási. Peking popudil zákon pripravovaný teraz v Spojených štátoch, ktorého cieľom je zintenzívnenie oficiálnych stykov medzi Washingtonom a Tchaj-pejom. Zákon čaká len na podpis prezidenta Donalda Trumpa. V piatok Čína Taiwanu podľa Reuters odkázala, že sa "jedine spáli", ak sa bude spoliehať na cudzincov. Čínske štátne médiá varovali pred hrozbou vojny.
Súčasný čínsky prezident Si Ťin-pching označil modernizáciu vojska za jeden z kľúčových bodov vlády. Peking investuje okrem iného do stavby lietadlových lodí, raketových systémov či do stíhačiek s technológiou stealth, vďaka ktorej sú ťažko zistiteľné radarmi. Vlani vzrástli výdavky na obranu o sedem percent.
Obavy susedných krajín
Tento rok majú výdavky na obranu podľa agentúry AP činiť v prepočte 173 miliárd dolárov (vyše 140 miliárd eur), podľa agentúry Reuters 175 miliárd dolárov. Diplomati citovaní Reuters však súdia, že skutočná suma vynaložená na obranu bude oveľa vyššia a časť z nej sa schová za civilné výdavky.
Modernizácia čínskej armády, ktorá je čo do počtu vojakov najväčšia na svete, vzbudzuje obavy susedných krajín, najmä pokiaľ ide o územný konflikt týkajúci sa Juhočínskeho mora.
Li dnes podľa Reuters tiež zopakoval, že čínska vláda si stanovila za cieľ udržať ekonomický rast na úrovni okolo 6,5 percenta, podobne ako vlani. Tento údaj podľa Reuters zostáva bez zmeny, hoci vlani činilo tempo rastu čínskej ekonomiky 6,9 percenta a prekonalo vládny cieľ.
Každoročné plenárne zasadnutie parlamentu potrvá do 20. marca. V nedeľu 11. marca bude rozhodovať o zmene ústavy, ktorá by prezidentovi Si Ťin-pchingovi umožňovala vládnuť neobmedzene dlho.