Zdá sa, že americká administratíva nemieni ustúpiť, napriek kritike plánovaného zavedenia ciel na oceľ a hliník zo zahraničia aj z domáceho trhu. Ako cez víkend uviedla, prezident Donald Trump neplánuje spod pripravovaných ciel vyňať žiadnu krajinu.
Trump na Twitteri napísal, že je veľmi jednoduché vyhrať obchodnú vojnu. Keď majú Spojené štáty s nejakou krajinou obchodný deficit 100 miliárd, tak je riešením s ňou neobchodovať. Nepriamo teda opäť vyzval k obchodným obmedzeniam.
When a country (USA) is losing many billions of dollars on trade with virtually every country it does business with, trade wars are good, and easy to win. Example, when we are down $100 billion with a certain country and they get cute, don’t trade anymore-we win big. It’s easy!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 2. marca 2018
Ale nie je to tak jednoduché. Tu je pár otázok a odpovedí, ktoré potrebujete vedieť o aktuálnej situácii.
Čo je obchodná vojna?
Podľa portálu cnn.com je obchodná vojna potencionálnym výsledkom protekcionizmu. Opisuje situáciu, v ktorej sa krajiny vzpierajú proti krajine, ktorá ukladá obchodné prekážky, ako sú tarify a kvóty. To by mohlo odštartovať reťazec reakcií typu tit-for-tat (pozn. red. oko za oko, zub za zub), ktoré zvyšujú globálne napätie.
O čom v súčasnej dobe všetci hovoria?
Americký prezident plánuje zaviesť clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a desiatich percent na dovoz hliníka. Trump sľúbil oživiť americký oceliarsky a hliníkarenský priemysel, ktoré sú podľa neho po desaťročia ušliapavané nekalým správaním iných krajín. Pre Spojené štáty ide o veľkú vec, kedže sú najväčšími importérmi ocele.
Clá majú podľa Trumpa zostať v platnosti dlhú dobu. "Budete mať prvýkrát po dlhej dobe ochranu a budete môcť rozvinúť svoj priemysel," povedal Trump. Americký prezident dokonca hovorí o ohrození národnej bezpečnosti. Do kariet mu hrá zákon z roku 1962, ktorý dáva prezidentovi právomoc obmedziť dovoz a zaviesť neobmedzene vysoké clá, ak vyšetrovanie ministerstva obchodu zistí, že je v ohrození národnú bezpečnosť.
Ako na to reagujú svetové mocnosti?
V prvom rade to vnímajú ako negatívny dopad, ktorý zasiahne domáci oceliarsky a hliníkarenský priemysel. Môže to pre nich znamenať pokles predaja a stratu pracovných miest.
"Zavedenie takýchto ciel nemôže znamenať nič iné, len deformáciu svetového obchodu a nakoniec, sme o tom presvedčení, povedie k stratám pracovných miest," povedal austrálsky minister obchodu Steven Ciobo na stretnutí s novinármi v Sydney.
Ostatné krajiny sa taktiež obávajú mechanizmu, ktorý Spojené štáty používajú na zavedenie ciel. Predseda Európskej komisie Juncker vo vyhlásení uviedol, že EÚ ľutuje tohto kroku, ktorý označil za nehoráznu intervenciu, ktorá má ochrániť domáci priemysel USA a nemožno ju ospravedlniť obavou z národnej bezpečnosti.
Európska únia dokonca hrozí Spojeným štátom odvetnými clami na bourbon či motocykle Harley-Davidson v prípade, že sa americká vláda rozhodne zaviesť opatrenia obmedzujúce dovoz ocele.
Čo s tým má Čína?
Veľa. V minulosti sa rétorika prezidenta o oceli zamerala na Čínu, najväčšieho svetového vývozcu ocele. Trump kritizoval Čínu za to, že na globálny trh posiela lacnú prebytočnú oceľ, čo podľa neho znemožňuje konkurz americkým oceliarskym spoločnostiam.
Či už obchodná vojna vybuchne, vo veľkej miere závisí na reakcii Číny. Doteraz to bolo zmarené. Čína však v minulosti hrozila, že bude v reakcii na clá z ocele a hliníka postupovať tvrdo. Existuje niekoľko priemyselných odvetví v USA, proti ktorým by Čína mohla spustiť odvetu, ak sa tak rozhodne, píše portál cnn.com.