Európsky parlament dnes s pozmeňovacími návrhmi prijal plán Európskej komisie na zavedenie jednotného systému zdaňovania príjmov veľkých firiem pôsobiacich v únii.
Koncept takzvaného konsolidovaného spoločného základu dane z príjmu fyzických osôb (CCCTB) sa zatiaľ týka korporácií s globálnym ročným obratom vyše 750 miliónov eur a má bojovať proti ich praktikám na optimalizáciu odvodov. Podľa europoslanca Luďka Niedermayera, ktorý sa problematikou dlhodobo zaoberá, by na opatrenia v dlhodobom horizonte zarobili všetky strany.
Návrh Európskej komisie označili mnohí za "chýbajúci článok jednotného európskeho trhu". Je rozdelený do dvoch smerníc. Prvý stanovuje, aby firmy vypočítavali zdaniteľný základ vo všetkých krajinách rovnako, nehľadiac na to, v akej krajine sídli.
Druhá rieši aspekt konsolidácie a požaduje, aby sa všetky zisky, prípadne straty danej spoločnosti v členských krajinách EÚ sčítali do jednej sumy, z ktorej spoločnosť odvedie daň. Tá sa podľa dohodnutého kľúča rozdelí medzi štáty, kde subjekt pôsobí.
V dlhodobom horizonte je to výhodné pre všetkých
Niedermayer ilustroval nový systém na hypotetickom príklade s automobilkou Volkswagen. Najskôr by sa určila jej celková obchodná bilancia a "tento zisk by sa rozdelil; napríklad 40 percent by patrilo ČR a 60 percent Nemecku. Nemci by si zisk zdanili svojou sadzbou a my našou," vysvetlil ČTK podpredseda pre hospodárske a menové veci EP. "Som presvedčený, že v dlhodobom horizonte na tom zarobia všetci," dodal.
Európska komisia navrhla, aby vzorec pre rozdelenie výnosov medzi jednotlivé štáty závisel od počtu tamojších pracovníkov, objemu aktív a predajov. Jedným z hlavných podnetov parlamentu je zohľadnenie digitálnych dát o občanoch, z ktorých čerpajú firmy zárobky aj bez fyzickej prítomnosti v danej krajine. Úprava by pod pôsobnosť normy dostala veľkých hráčov ako Facebook, Amazon či Google. Komisár pre hospodárske a menové otázky, dane a clá Pierre Moscovici tento návrh na stredajšej rozprave privítal ako súčasť "potrebného vývoja".
Norma by bezprostredne po prípadnom zavedení znamenala straty pre krajiny ako Írsko, Holandsko, Malta či Luxembursko, do ktorých firmy často prevádzajú svoje zisky kvôli výhodnejším daňovým predpisom. Pre zmiernenie vplyvu navrhujú poslanci zriadenie dočasného kompenzačného fondu. Autor správy parlamentného výboru Paul Tang však v stredu uvedené štáty označil za "pirátov rámci EÚ". V Írsku, kde je korporátna daň na úrovni 12,5 percent, majú svoje európske centrály ako Facebook, tak Google.
Zásah do suverenity štátov
Niektorí poslanci naopak vidia v novom projekte zásah do suverenity členov EÚ v oblasti daňovej politiky. Napríklad Jan Zahradil zvolený za ODS po dnešnom hlasovaní varoval pred ohrozením daňovej konkurencie medzi krajinami. Harmonizácia miery zdanenia naprieč EÚ však súčasťou aktuálneho projektu nie je a krajina si ju budú môcť naďalej určovať samy.
K návrhu komisie poslanci tiež pridali požiadavku, aby sa plánovaný systém s odstupom siedmich rokov po prípadnom zavedení začal vzťahovať na všetky podniky bez ohľadu na výšku ročného obratu. V otázkach daní má však EP v európskom legislatívnom procese len konzultačnú úlohu a jeho stanoviskom nie je komisia viazaná. Akýkoľvek zákon musia jednomyseľne schváliť zástupcovia členských krajín.
V dôsledku toho snahy ako tá súčasná v minulosti viackrát stroskotali. Moscovici verí, že v rámci nového projektu nastane dohoda ešte tento rok. Komisia vraj teraz bude podrobne skúmať návrhy parlamentu a ešte tento mesiac má predložiť ďalšie vyjadrenie.
Niedermayer o termíne možného prijatia členskými krajinami špekulovať nechcel. Uviedol ale, že iniciatíva má "medzi veľkými krajinami veľmi silnú podporu, pretože ten návrh dáva zmysel. Pre štáty, pre férovosť na trhu a aj pre spoločnosti, hlavne pre tých poctivých," povedal.