16.04.2018, 00:00

Gazprom má záujem o Slovensko

Zástupca predsedu predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexander Medvedev v exkluzívnom rozhovore pre HN.

Gazprom
Zdroj: Reuters

Gazprom Export podpísal minulý rok so slovenskou spoločnosťou Eustream dohodu o prístupe k prepravnej infraštruktúre do roku 2050. Ide o prolongáciou dohody, ktorá platí do roku 2028. Aké objemy v súvislosti s novými podmienkami bude Gazprom prepravovať?
Dohoda, ktorú sme podpísali, zatiaľ nie je zmluvou na tranzit, ale rámcovou dohodou o prístupe k prepravnej infraštruktúre Slovenska. Zámerom toho, že sme dohodu uzavreli, je ukázať náš záujem využívať prepravný systém vašej krajiny do roku 2050. Parametre sa v takýchto dohodách definujú orientačne, preto je priskoro hovoriť o objemoch a termínoch. Presné údaje a detaily sa definujú v prílohách k rámcovej zmluve. Hlavným cieľom je, že potvrdzujeme, že sme pripravení používať slovenskú prepravnú infraštruktúru i v najbližších desaťročiach. Európsky trh sa stáva čoraz viac zaujímavým a vzájomne prepojeným. Toky plynu menia svoj smer. Preto, napríklad, plyn, ktorý môže ísť z Nord Stream 2 cez Slovensko do Rakúska, je reálnym obrazom zajtrajška európskej energetiky.

Ako sa pozeráte na želanie Európskej komisie rokovať s vami i inými exportérmi plynu ako jedna strana, to znamená bez možnosti vyjednávať s jednotlivými štátmi?
My sme vždy pripravení rokovať. S hocikým. Rokovania však musia mať pod sebou nejaké základy, čiže sa musia uskutočňovať v právnom priestore a musia mať pred sebou cieľ – riešenie nejakej problémovej situácie a toto riešenie musí byť možné. Čo sa týka stavby Nord Stream 2, právne pole existuje a je jasne definované. Otázka vydaní povolení na stavbu plynovodu sa nachádza v kompetencii jednotlivých krajín.

Tak to bolo a tak to je aj teraz. Právne vákuum tu neexistuje. Keď sa staval Nord Stream (prvá, existujúca nitka – pozn. red.), nikomu sa nezdalo, že tu neexistuje právna báza. Odvtedy sa nič nezmenilo. Niet sa o čom baviť. Všetko je maximálne jasné. Gazprom vo všetkých oblastiach konal a bude konať v plnom súlade so všetkými platnými zákonmi, no nás prekvapujú pokusy vytvoriť právne nejasnosti tam, kde nie sú. Taktiež prekvapujú kroky a pokusy niektorých politikov rozšíriť právo Únie za jej hranice.


Koncom minulého roku ste oznámili, že druhá nitka TurkStream pôjde cez Bulharsko, Srbsko, Maďarsko do Rakúska. Trasu ste teda zmenili. Prečo?
V súčasnosti analyzujeme niekoľko trás TurkStreamu v Európe. Trasa cez Bulharsko je jedným z variantov. Preto by som nechcel teraz hovoriť o zmene trasy, ale o výbere najvýhodnejšej trasy, teda takej, ktorá bude najvýhodnejšou a najefektívnejšou pre maximálny počet spotrebiteľov. Pozrime sa na výsledky vývozu plynu v roku 2017. Rast dopytu zaznamenali všetky krajiny regiónu, o ktorom je reč, a na ktorý sa orientuje časť objemov z TurkStreamu. Maďarsko vlani kúpilo 6,9 miliardy kubických metrov plynu, čo je o 21,3 percenta viac ako rok predtým. Export do Srbska v minulom roku stúpol o 21,2 percenta. Dopyt po ruskom plyne išiel nahor i v Bulharsku a v Grécku. Sme v neustálom dialógu s krajinami, ktoré dovážajú belasé palivo, a ktorých cieľom je získavať ho maximálne optimálnym a výhodným spôsobom. Aké bude konečné riešenie a aké budú náklady, bude jasné potom, keď uzavrieme konzultácie s našimi partnermi. Dôležité je, že sme pripravení dodať ten objem, ktorý naši odberatelia potrebujú. Čo sa týka plánov výstavby nitiek, v súčasnosti sa koncentrujeme na prvej a druhej nitke.

Nedávno sa ob

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.