Ako Európska únia rozdelí desiatky miliárd eur z fondov, bude definitívne známe začiatkom mája. Návrh Európskej komisie, ktorý zverejnili zahraničné médiá, však odkláňa dotácie zo strednej a východnej Európy do južných krajín.
O značné prostriedky by tak okrem Slovenska mohlo prísť Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Premiér Peter Pellegrini chce na túto tému zvolať samit.
Zmeny v rozpočte
Rozdeľovanie peňazí z rozpočtu Európskej únie sa majú zásadne zmeniť. Doteraz sa rozdeľovanie financií kohéznych fondov rozdeľovalo najmä podľa výšky HDP. Európska komisia však prišla z viacerými novými kritériami, ktoré sa však doteraz do úvahy nebrali. Rozpočet únie na roky 2021 až 2027 by mal však výrazne ovplyvniť krajiny V4. Práve tie, a teda aj Slovensko, sú najväčšími príjemcami peňazí. To by sa malo zmeniť.
Nové rozdeľovanie eurofondov bola hlavná téma aj počas pracovnej cesty Petra Pellegriniho, prvýkrát vo Varšave vo funkcii premiéra. Predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki priznal, že o eurofondy pre stred Európy budú bojovať a touto témou sa vážne zaoberajú.
„Každý Európan, bez ohľadu na to, kde sa narodí, má mať rovnaké podmienky,“ reagoval zase Pellegrini, podľa ktorého to bude spoločný argument Poľska a Slovenska pri rokovaniach s úniou.
Premiéry sú dokonca pripravení do rozpočtu Európskej únie prispievať po odchode Veľkej Británie viac. Kohézna politika podľa nich má opodstatnenie, keďže regióny východnej a strednej nie sú tak vyspelé ako západné. Pellegrini tvrdí, že informácie o novom rozdeľovaní zatiaľ za oficiálne nepovažuje.
Aj napriek tomu s premiérom Poľska hovorili o zorganizovaní kohézneho samitu pre krajiny, ktorých sa by sa nové rozdeľovanie eurofondov týkalo, konať by sa mal v Bratislave. Podľa poľskej štúdie až 85 centov z každého eura, ktoré Poľsko získa z eurofondov, dostanú západné krajiny, ktoré tu napríklad podnikajú.
Rozhodne aj migrácia
O desiatke miliónov eur by teraz mali rozhodnúť širšie kritériá. Od nezamestnanosti mladých, vzdelávanie, životné prostredie až po inovácie a prístupu krajín k migrácii.
Podľa denníka Financial Times, ktorý o eurofondoch informoval tento týždeň, ide o jednu z najkontroverznejších zmien. Prinesie totiž zásadnú reformu kohéznej politiky, ktorá má za úlohu podporovať menej rozvinuté časti Európskej únie. Plánované zmeny by sa však najviditeľnejšie mali dotknúť Poľska a Maďarska.
Krajiny sú veľkými príjemcami eurofondov, majú však vážne spory s Bruselom. Európska únie už viackrát kritizovala ich zmeny v zásadách právneho a demokratického štátu.
Slovensko dostalo od Európskej únie, po vstupe v roku 2004, viac peňazí, ako do nej investovalo. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v roku 2015 zosumarizovala dáta, ktoré ilustrujú náš prísun eurofondov z Bruselu. Za prvých 11 rokov v únii sme do rozpočtu prispeli sumou 7,4 miliardy eur. Náš čistý príjem z eurofondov je tak 11,8 miliardy eur.
Nové pravidlá by však pomohli južným štátom Európy. Značné prostriedky z Eurofondov by tak získalo napríklad Taliansko, Španielsko či Grécko. Polepšili by si aj niektoré regióny Francúzska. Denník Financial Times v pondelok upozornil, že nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron podporujú myšlienku využiť rozpočet únie na finančnú podporu regiónov a veľkým počtom žiadateľov o azyl. A tými sú Nemecko, Francúzsko či Švédsko.