Stovky kilometrov nových diaľnic majú spojiť krajské mestá. Na rozdiel od dnešnej siete, ktorá často končí alebo začína v Prahe, povedie tá nová po obvode Českej republiky. Plánuje to stáť. Vodiči totiž často volia alternatívne trasy. Napríklad z Plzne na Moravu jazdia radšej po cestách prvej triedy, ako po diaľnici.
Súčasná sieť, ktorá zatiaľ nie je ani zďaleka dokončená, sústreďuje väčšinu diaľničných ťahov do Prahy. Úradníci Riaditeľstva ciest a diaľnic (ŘSD) preto začínajú pracovať na druhej fáze diaľničnej siete, ktorá bude namiesto terajšieho radiálneho tvaru so stredom v hlavnom meste republiku obkružovať.
Pomyselný lichobežník má spojiť Karlové Vary južným smerom s Českými Budějovicami, ďalej s Brnom a na severe cez Ústí nad Labom a Liberec s Hradcom Králové.
Súčasné dáta zo sčítania dopravy totiž ukazujú, že sa vodičom stále oplatí pri množstve ciest diaľničnú sieť obchádzať. Napríklad vodiči, ktorí jazdia z Plzne na Moravu, v mnohých prípadoch nejazdia cez D5 a pražský okruh na D1. "Namiesto toho schádzajú pri Starom Plzenci a potom pokračujú po ceste prvej triedy cez Rožmitál pod Třemšínom, Tábor a Pelhřimov, kde sa napoja na D1," uviedol generálny riaditeľ ŘSD Jan Kroupa.
Podľa neho je už teraz potrebné myslieť na výstavbu nových ciest medzi krajskými mestami a nezanedbať prípravu. Štát si od novej cestnej siete sľubuje hospodárske oživenie regiónov. V súčasnej situácii je totiž územná príprava nových komunikácií zdĺhavá. Len presadiť koridory nových stavieb a vybrať optimálny variant trvá zhruba sedem rokov.
Plán na desiatky rokov
Dopravný rezort zatiaľ ideu, ktorá je súčasťou programu vznikajúcej vlády ÁNO a ČSSD, prezentuje ako návrh na diskusiu o tom, kam by v budúcnosti mal smerovať rozvoj dopravnej infraštruktúry.
Žiadny približný termín, kedy by sa v pripravovaných trasách týchto ciest mohli objaviť bagre, tak zatiaľ nie je podľa riaditeľstva ciest možné určiť. V dohľadnej dobe sa však na prepájanie krajských miest rýchlostnými komunikáciami tešiť nemožno. Prioritou je totiž dokončenie existujúcej diaľničnej siete, na ktorej je práca na ďalších 20 až 30 rokov.
Aj tak je stanovenie požiadavky na doplnenie diaľničnej siete o tieto komunikácie dôležitým krokom, uviedol Pavol Švagor, ktorý sa za sociálnych demokratov prípravy dopravného programu vlády zúčastnil.
Prirovnáva ho k posunu dlhodobej diskusie o vysokorýchlostných železničných tratiach z čisto teoretického štádia k terajšiemu stavu, kedy sa zadávajú štúdie na jednotlivé rýchle spojenia a na ich potrebe sa parlamentné strany zhodujú. Zlomom podľa neho bolo rozhodnutie predchádzajúceho kabinetu, ktorý nechal Správe železničnej dopravnej cesty (SŽDC) spracovať koncepčný materiál, podľa ktorého majú trate pre rýchlovlaky začať vznikať.
Podobnú koncepciu by teraz malo predstaviť aj Riaditeľstvo ciest. To musí na základe dopravných intenzít stanoviť trasy a aspoň predbežne spočítať, či sa výstavba pri očakávanom rozvoji dopravy a ekonomických možnostiach oplatí
Pokojnejšie mestá
Okrem vodičov osobných áut sa má diaľničná sieť, vzájomne spájajúca centrá jednotlivých českých regiónov, uľaviť aj nákladnej doprave. Tá je na terajších cestách prvej triedy výrazne menej intenzívna než na diaľniciach, napriek tomu ani na týchto cestách nie sú ťažké nákladné kamióny ničím výnimočným.
Napríklad na trase z Plzne na východ republiky hovor posledné sčítanie vozidiel z roku 2016 o stovkách kamiónov denne. Z toho počet tých veľkých s hmotnosťou, ktorá presahuje desať ton, sa pohybuje v rozmedzí od jednej do dvoch stoviek.
Ako prepojku Plzne s Českými Budějovicami zatiaľ ŘSD počíta s čiastočnou prestavbou existujúcej cesty I / 20, ktorá vedie cez Nepomuk, Blatná, Písek, Vodňany a ktorá by mala byť doplnená o obchvaty týchto miest. Na nej sa v súčasnosti najväčšia intenzita dopravy vyskytuje v okolí Českých Budejovíc, zatiaľ čo vo zvyšku trasy je pomerne slabšia.
Priamo v Českých Budějoviciach prejde po tejto komunikácii, ktorá v meste kopíruje približne tok Vltavy, takmer 400 ťažkých nákladných vozidiel a viac ako 2 400 nákladných áut do 10 ton denne. Naopak jedným z najmenej vyťažených úsekov okolo Blatného denne prejde 130 ťažkých kamiónov a na 800 dodávok a stredne ťažkých nákladných vozidiel s hmotnosťou do desať ton.
Po prepojení krajov volá aj developer
Nápad na vybudovanie takzvaného tangenciálneho prepojenia krajských miest, ktorý teraz predstavila vznikajúca vláda, nie je úplne nový. Už vlani v septembri s podobným návrhom prišiel podnikateľ v stavebníctve Radim Passer. Dôvodom, prečo sa tento developer známy z bytovej výstavby pustil do projektovania budúcej diaľničnej siete bola podľa neho snaha rozhýbať niekoľko desiatok rokov pomaly postupujúce budovania zásadných komunikácií v Česku a v Prahe a vyvinúť tlak na zodpovedných činiteľov.
Jeho koncepcia rozvoja bola ale výrazne veľkorysejšia, než je terajší vládny návrh a počítala s dostavbou cez 640 kilometrov diaľnic a približne 1 200 kilometrov rýchlostných ciest. Okolo Prahy tak mali vzniknúť dva nové sústredné okruhy.
Väčší z nich v podobe diaľnice sa čiastočne kryje s trasou, ktorú teraz navrhlo ŘSD, ale je situovaný výrazne bližšie k hlavnému mestu. Na západe začína na úrovni Plzne, ktorú obchádza. Na severe od Prahy vedie približne pri Mladej Boleslavi a pokračuje na východ k Havlíčkovmu Brodu. Na juhu potom prepája Jihlavu, Tábor a Piesok a vracia sa späť k Plzni.
Toto diaľničné spojenie ešte dopĺňa okruh vedený rýchlostnou cestou, ktorý má byť na juhu bližšie k hlavnému mestu, približne na úrovni Příbramu. Na severe potom predpokladá úpravu existujúcich ciest prvej triedy spájajúcich Lovosice s Českou Lípou a Mladou Boleslavou tak, aby po nich mohlo prejsť viac vozidiel.