Hyperinflácia urobila z venezuelských bolívarov bezcenné papieriky. Ľudia sa už pri platení ani nezdržiavajú ich počítaním, ale odhadujú sumu podľa váhy či objemu balíkov peňazí. Zručnejší sa potom snažia zhodnotiť nazbierané bankovky kreatívne - vyrábajú z nich kabelky alebo peňaženky, ktoré predávajú do zahraničia.
Jesus Campos a jeho žena Gabriela opúšťajú každé ráno svoj skromný domov ovešaní farebnými kabelkami a peňaženkami. Nie sú to však obyčajné kabelky. Sú vyrobené z bolívarov - venezuelskej meny.
Ako uviedol nemecký denník Deutsche Welle, na každú kabelku padne osemsto venezuelských bolívarov, ktoré sú pevne zložené a zošité dohromady. Peňaženky sú vyrobené z dvoch stoviek kusov bezcennej venezuelskej meny.
Campos hovorí, že za bankovky, ktoré použije na vytvorenie jednej peňaženky, by si vo Venezuele nekúpil ani nealkoholický nápoj. V Kolumbii predáva veľké kabelky za zhruba desať dolárov, čo je dosť na nákup kila hovädzieho, bochníka chleba, zeleniny a vody vo fľaši, ktorú si doma nemôže dovoliť. "Niekedy sa ma ľudia pýtajú, či je to vyrobené z fotokópií bolívarov. Ale to by vôbec nebolo výhodné. Lacnejšie je používať pravú menu," hovorí Campos.
Mesačná mzda za kilogram hovädzieho mäsa
Tašky z bolívarov ukazujú, ako niektorí venezuelskí prisťahovalci kreatívnym spôsobom bojujú o prežitie. Výrobky sú zároveň dramatickým príkladom toho, ako extrémna je inflácia vo Venezuele, kde pokračujúca ekonomická kríza núti každý deň tisíce ľudí opustiť svoju krajinu.
Podľa Steva Hankeho, profesora aplikovanej ekonomiky z univerzity Johna Hopkinsa v USA, vzrástla inflácia vo Venezuele za posledných dvanásť mesiacov o šestnásť tisíc percent. Venezuelská centrálna banka od roku 2015 nezverejňuje štatistiky inflácie, čo kritici opisujú ako snahu skryť závažnosť problému.
Prepadajúca sa hodnota Bolívaru je ale zrejmá každému, kto v juhoamerickej krajine zavíta do supermarketu. Kilo hovädzieho mäsa sa teraz predáva za 2,7 milióna bolívarov, čo je zhruba rovnaká suma ako mesačná minimálna mzda v krajine. Šálka kávy, ktorá stála pred rokom dvetisíc bolívarov, sa teraz predáva za dvesto tisíc.
Hyperinflácia, nedostatok potravín a narastajúca kriminalita spôsobujú, že ľudia utekajú do okolitých krajín, ako je Kolumbia, Ekvádor, Brazília a Peru. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu opustilo krajinu od roku 2015 viac ako milión Venezuelčanov.
Jesus Campos hovorí, že keď pred štyrmi mesiacmi emigroval do Cucúty, začal predávať Venezuelčanom, ktorí denne chodia do Kolumbie hľadať jedlo, lieky a prácu, ryžový puding. Campos predával dezert za 45 tisíc bolívarov. Od svojich zákazníkov väčšinou obdržal vrecia plné stobolívarových bankoviek.
"Mnoho úradov tieto bankovky neprijalo, takže ma napadlo, že ich môžem zmeniť na niečo užitočnejšie," vysvetlil Campos, ako vznikol jeho podnikateľský nápad.
Campos sa už skôr naučil, ako vyrobiť tašky z vyhodených cigaretových škatuliek a papiera z časopisov. Takže len zmenil surovinu. "Teraz máme konečne dosť peňazí na to, aby sme sa najedli a zaplatili nájom," povedal.
Umenie v čase krízy
Campos nie je jediný umelec, ktorý ako surovinu používa Bolivar. Vo venezuelskom meste San Cristobal je venezuelská mena plátnom pre grafika Jose Luisa Leona. Jeho kresby fixkou alebo lakom na nechty vyobrazujú na bankovkách súčasné udalosti, venezuelské turistické miesta a populárne japonské karikatúry. Hotová diela prezentuje na Instagrame.
25 ročný umelec predáva svoje výrobky za sto dolárov zákazníkom, ktorí žijú v Spojených štátoch. Vo Venezuele ich ponúka za podstatne nižšiu sumu, ktorá sa pohybuje od dvoch do dvadsiatich dolárov. Jedno z jeho diel bolo dokonca vystavené v umeleckej galérii v Caracase.