Výroky politikov torpédujú stavbu podmorského plynovodu Nord Stream 2. Proti plynovodu broja najviac Poliaci, ktorí sa snažia zbaviť závislosti na ruskom plyne. Ozývajú sa však aj ďalšie krajiny, cez ktoré sa surovina z Východu prepravuje v súčasnosti.
Plány na nové rúrky na dne Baltského mora rozpaľujú politikov po celom svete. "Ide o novú hybridnú zbraň určenú proti Európskej únii a NATO. Je to jed pre európsku bezpečnosť, ktorý môže mať ďalekosiahle následky," vyhlásil v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki v prejave pred Parlamentným zhromaždením NATO vo Varšave o druhej vetve plynovodu Nord Stream.
Ostré slová nie sú prekvapivé, Poľsko sa proti hrozbe z Východu vymedzuje dlhodobo. A závislosti na dovoze ruského plynu sa snaží zbaviť nech to stojí, čo to stojí. Pred necelými tromi rokmi napríklad otvorilo vo Świnoujście terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG), ktorý umožňuje dopravovať surovinu odinakiaľ.
Nejde len o politiku. V prípade ruského plynu sa hrá predovšetkým o miliardové príjmy z tranzitných poplatkov. Proti plynovodu Nord Stream sa preto hlasno ozývajú aj ďalšie krajiny, cez ktoré sa surovina z Východu prepravuje v súčasnosti. Ak nový plynovod v Baltskom mori prepojí Rusko a Nemecko, význam Ukrajiny a Slovenska pre prepravu ruského plynu prudko klesne.
"Tento projekt má vážne politické dôsledky. Je príkladom sebeckých ekonomických záujmov za cenu stability a prosperity v našom najbližšom susedstve. Vysielame Rusku signál, ako sme v našich stratégiách krátkozrakí," vyhlásil predminulý týždeň slovenský prezident Andrej Kiska.
Za Ukrajinu, kadiaľ teraz tečie viac ako tretina plynu vyvážená z Ruska do EÚ, sa dokonca nedávno postavili Američania. "Nord Stream 2 robí Európu zraniteľnejšou," uviedol napríklad námestník ministerstva zahraničia USA Wess Mitchell.
Svoje záujmy tu majú aj USA
Oslabenie Ukrajiny nie je v americkom záujme a práve tranzitné poplatky z veľkej časti živia jej rozpočet. Ide o miliardy dolárov ročne. Lenže aj Spojené štáty majú svoje obchodné záujmy. Američania by radi dodávali do európskych terminálov svoj vlastný plyn a voľba plynovej cesty môže byť tiež jedným z argumentov v obchodnej vojne, ktorou každú chvíľu hrozí prezident Donald Trump.
Zástancovia projektu argumentujú tým, že plynovod by posilnil bezpečnosť dodávok do Európskej únie a podporil hospodársku súťaž na európskom trhu s plynom.
Hoci prezident Vladimir Putin pred týždňom vyhlásil, že zastavenie tranzitu cez Ukrajinu nepredpokladá, Rusi so zachovaním ukrajinskej cesty zrejme nepočítajú. Ani tí najväčší optimisti totiž nepredpokladajú, že by ruský Gazprom posielal cez Ukrajinu viac ako pätinu súčasného objemu, ak bude mať v Baltickom mori vlastný plynovod.
Situáciu však môže zmeniť stenčovanie zásob plynu v Severnom mori. Potom by Európa mohla potrebovať ruského plynu viac než doteraz.
Česko čaká na rozhodnutie
Ťahanice okolo druhej vetvy plynovodu Nord Stream môžu mať vplyv aj na Česko. Krajina patrí dlhodobo k významným tranzitným krajinám zemného plynu.
V poslednej dobe sa mení smer, kadiaľ plyn tečie. Zatiaľ čo v minulosti prúdila surovina prevažne z východu na západ, po spustení Nord Streamu sa smer toku zmenil na severojužné. Od Baltu mieri až do Talianska, ktoré patrí k najväčším dovozcom suroviny v Európe.
Objem plynu, ktorý cez Česko tečie, však klesá. Kým v roku 2015 dosahoval medzinárodný tranzit podľa výročných správ spoločnosti Net4Gas 42 miliárd metrov kubických, vlani to bolo 34 miliárd.
Aj Česko by mohlo o svoju tranzitnú úlohu prísť. Net4Gas síce pripravuje posilnenie plynovodov v západných Čechách - nový plynovod s názvom Capacity4Gas má viesť paralelne s plynovodom Gazela na západe Čiech - ale či sa naplní, bude závisieť na výstavbe plynovodu Eugal od Baltu k českým hraniciam vo východnej časti Nemecka. Nie je pritom vylúčené, že Nemci budú viesť ruský plyn inou cestou.
Súčasné protesty politikov nič nemenia na tom, že v polovici mája začali prípravné a bagrovacie práce blízkosti nemeckého Greifswalde. V júli sa potom začne budovať 1 230 kilometrov dlhý plynovod, ktorý viacmenej kopíruje trasu Nord Streamu 1, spusteného pred siedmimi rokmi.
Súčasná maximálna kapacita plynovodu je 55 miliárd kubíkov ročne, vlani bola využitá na 93 percent. Plánovaná druhá vetva ju má posunúť na dvojnásobok. Prvý plyn by mal novými rúrami prúdiť už na konci roka 2019. Nord Stream 2 vyjde na 9,5 miliardy eur. Polovicu zaplatí Gazprom, o zvyšok sa delí pätica európskych energetických hráčov.