07.06.2018, 18:00

Autobusový gigant, ktorý ovládol Európu. FlixBus sa dostal do stretu aj s Jančurom

FlixBus vlastní len jeden autobus, napriek tomu sa stal jedným z najväčších hráčov na trhu.

Autobusový gigant, ktorý ovládol Európu. FlixBus sa dostal do stretu aj s Jančurom
Zdroj: flixbus.com

Ešte pred desiatimi rokmi by autobusový dopravca FlixBus nemohol existovať. Nemecký zákon z roku 1934 neumožňoval, aby sa na trhu objavila firma, ktorá by konkurovala železničnému kolosu Deutsche Bahn.

Zásluhu na deregulácii trhu má hlavne spoločnosť DeinBus, ktorá na seba strhla mediálnu aj politickú pozornosť. FlixBus síce prišiel na trh neskôr, ale pohltil všetku konkurenciu a teraz oslavuje úspech. Expanzii FlixBusu do zahraničia pomohli rozhodujúce investície a agresívna cenová politika.

Revolúcia autobusového trhu v Nemecku začala v marci 2009. Traja mladí študenti Alexander Kuhr, Christian Janisch a Ingo Mayr-Knoch využívali pri svojich zahraničných cestách lacné diaľkové autobusy. Partia mladíkov si uvedomila, že v Nemecku nič také neexistuje.

Dôvod bol jasný. V Nemecku držal v tej dobe legalizovaný monopol železničný dopravca Deutsche Bahn. Ten bol neotrasiteľný vďaka právnemu predpisu, ktorý v čo najväčšej miere v Nemecku zakazoval diaľkovú autobusovú dopravu. Tento z pohľadu nemeckých médií nezmyselný zákon pochádzal z roku 1934 a mal za cieľ ochrániť štátne železnice a ich železničné či autobusové spojenie pred konkurenciou.

Podľa zákona mohli byť autobusové linky schválené len vtedy, ak predstavovali výrazné zlepšenie ponuky. "Je to ako keby štát zabránil vstupu na trh spoločnosti Pepsi-Cola s tým, že už existuje Coca-Cola," napísal v roku 2010 nemecký denník Der Spiegel.

Traja študenti sa s touto myšlienkou nezmierili a hľadali preto riešenie. Ponorili sa do zákonov a našli v nich jednu medzeru. Pokiaľ nejde o pravidelný spoj a autobus si prenajme skupina ľudí, tak s ním môže jazdiť bez obmedzenia daných striktným zákonom. Príležitostná autobusová doprava už totiž nebola regulovaná zákonom o preprave cestujúcich ako pravidelná autobusová linka. Jednalo sa o tzv. Príležitostné služby, na ktoré sa nevzťahovali tak závažné obmedzenia.

Na základe tejto právnej medzery vznikla v roku 2009 spoločnosť DeinBus. Prvá jazda autobusového dopravcu prebehla 4. decembra 2009 z Frankfurtu do Kolína nad Rýnom. Každý cestujúci zaplatil 12,5 eur. Za rovnakú cestu vlakom by v tom čase cestujúci bez vernostnej karty BahnCard zaplatil 64 eur.

Dávid proti Goliášovi

Železničnému dopravcovi Deutsche Bahn sa novo vzniknutý start-up nepáčil a preto podal na DeinBus žalobu, ktorá vyvolala záujem médií i verejnosti. Nemecko začalo diskutovať, či nie je načase viac ako sedemdesiatročný zákon zmeniť. Súd dal nakoniec za pravdu trojici študentov a biznis s diaľkovými autobusmi mohol rásť. DeinBus pridával ďalšie trasy a umožnil Nemcom cestovať lacnejšie ako vlakom.

Celú záležitosť pochopiteľne sledovali tiež politici, v roku 2012 sa nemecká vláda rozhodla prepracovať zákon o preprave osôb z roku 1934. Nasledujúci rok, hneď v prvý januárový deň, začal platiť nový zákon, ktorý dal diaľkovým autobusom v Nemecku slobodu. Trh pre autobusových dopravcov sa tak otvoril a dalo sa očakávať, že toto víťazstvo DeinBusu bude mať za následok aj príliv konkurencie.

Celú politickú a biznisovú záležitosť v tej dobe zďaleka sledovali traja mladí muži pracujúci v Mníchove. Postgraduálny priemyselný inžinier André Schwämmlein a informatik Daniel Krauss sa poznali už od školy. Už počas štúdia si založili technologický start-up, po skončení školy pracoval Krauss pre Microsoft a Siemens, zatiaľ čo Schwämmlein sa nechal zamestnať v Mníchove ako strategický konzultant pre spoločnosť Boston Consulting Group. Tu sa stretol s Jochenom Engertom, ktorý zastával funkciu obchodného administrátora. Engert navyše počas školských rokov organizoval výlety skibusom.

Schwämmlein, Krauss a Engert premýšľali nad tým, aké príležitosti môže novo uvoľnený trh ponúknuť. Situáciu využili a pustili sa spoločne do podnikania. V roku 2011 založili spoločnosť s názvom GoBus, ktorú následne za dva roky premenovali na FlixBus. Autobusovú dopravu začali prevádzkovať 13. februára 2013, kedy na nemecké cesty vyšli prvé autobusy s ich logom.

Ešte v tom istom roku im finančne pomohla automobilka Daimler so spoločnosťou Holtzbrinck Ventures, ktorá sa zameriava na podporu internetových firiem. Obchodný model nastavili tak, že majiteľ autobusu dostával 70 percent, FlixBus sa potom uspokojil s 30 percentným podielom na tržbách. Nový dopravca začínal s každodennými spojmi medzi Mníchovom, Norimbergom a Erlangenom. Do konca roka 2013 vytvorili sieť spojov cez celé Nemecko a pridali tiež spojenie zo Salzburgu do Viedne.

Cenová vojna

Dopravca DeinBus, ktorý v podstate spoločnosti FlixBus otvoril dvere k autobusovému biznisu, nasledujúce obdobie po vstupe konkurencie na trh opisuje ako turbulentné. "Noví dopravcovia vyrástli ako huby po daždi, mnoho z nich malo za chrbtom milionárskych investorov. Boj o cestujúcich vyústil do cenovej vojny. Nízke ceny na trhu narušili tržby, niektoré trasy konkurencia ponúkala za štyri alebo päť eur. S takými cenami nebol žiadny dodávateľ ziskový. Naši konkurenti boli schopní kompenzovať svoje straty, pre nás to bolo bohužiaľ likvidačné," napísala na svojom webe spoločnosť DeinBus.

Konkurent rozvíjajúceho sa FlixBusu musel na konci roka 2014 ohlásiť bankrot. Ešte v ten istý rok však DeinBus našiel investora Tillmanna Raitha, ktorý firmu vzkriesil. Fanúšik DeinBusu spoločnosť prevzal a na čele firmy ponechal Kuhra a Janischa. Teraz je DeinBus len internetovou firmou na predaj lístkov. Sprostredkováva tak jazdy ďalším dopravcom.

Konkurencia? Poďte k nám

Flixbus naďalej rástol aj napriek tomu, že stále nebol ziskový. Na začiatku roka 2015 sa firma vďaka investícii od spoločnosti General Atlantic spojila s konkurentom MeinFernbus. Kto bol z týchto dvoch prepravcov väčší, sa dalo vyčítať z počtu prepravených cestujúcich. MeinFernbus prepravil v roku 2014 7,2 milióna cestujúcich, FlixBus 3,5 milióna. O rok neskôr už FlixBus, posilnený o MeinFernbus, previezol dohromady 20 miliónov cestujúcich. FlixBus tak prepravil ročne viac pasažierov než vnútrozemská letecká doprava. Až po fúzii FlixBusu s MeinFernbusom autobusy "zozelenali", predtým jazdili v modrej farbe.

"Vždy sme vedeli, že existuje veľká potreba cenovo dostupnej mobility," povedal pre Süddeutsche Zeitung jeden zo zakladateľov FlixBusu Schwämmlein. Traja Nemci však chceli spoločnosť stále posúvať a rozšíriť sa do ďalších krajín. To bolo možné len vďaka finančne silným investorom, ako sú General Atlantic, Holtzbrinck Ventures, Daimler a Silver Lake Ventures.

Všetci menovaní investori teraz vlastnia akcie FlixBusu. Rozhodovacie právo a 33 percent akcií si ponechali zakladatelia. "Ako zakladatelia môžeme stále nezávisle určovať smer a stratégiu firmy," povedal pre Süddeutsche Zeitung Engert. Ďalších 33 percent vlastní General Atlantic. Holtzbrinck Ventures má 15 percentný podiel firmy, Silver Lake 10 percent a automobilka Daimler 5 percent. Približne 4 percentá patria ďalším investorom.

Aj vďaka výraznej finančnej podpore investorov FlixBus rozbehol expanziu do zahraničia. V roku 2016 pohltil európsku spoločnosť Megabus a nemecký Postbus. Prevzal tak linky konkurentov v Nemecku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, Belgicku a Španielsku. FlixBus má na nemeckom trhu od tejto doby dominantné postavenie, patrí mu viac ako 90 percent nemeckého autobusového trhu.

Zakladatelia FlixBusu odmietajú, že by mali v Nemecku po odkúpení konkurencie monopol na autobusovú dopravu. "Cieľom liberalizácie trhu s diaľkovými autobusmi nebolo to, aby existovalo päť autobusových spoločností, ktoré si navzájom konkurujú. Skôr by sa mal diaľkový autobus stať atraktívnym konkurentom pre automobily a vlaky. To dnes spĺňame," povedal v rozhovore pre denník Der Spiegel zakladateľ André Schwämmlein.

Flixbus vlastní len jeden autobus

Ako už bolo naznačené, spoločnosť s nemeckými koreňmi nie je klasickým autobusovým dopravcom. FlixBus vlastní len jeden autobus, a to kvôli tomu, aby mohol zákonne fungovať ako prepravca. Jeho obchodný model je založený na spolupráci s regionálnymi partnermi, ktorí si nechávajú väčšinu zisku. Lokálni autobusoví dopravcovia zabezpečujú prevádzku liniek a starajú sa o flotilu zelených autobusov. O plánovanie siete, zákaznícky servis, marketing, predaj lístkov alebo cenovú politiku sa stará FlixBus.

"Biznisový model je výhodný pre obe strany. FlixBus vďaka dobre nastavenému predaju a marketingovej platforme neustále optimalizuje vyťaženie spojov dopravných partnerov a pri vstupe na trh pomáha vykrývať počiatočné tržby z rozbehu nových liniek. Ziskovosť našich regionálnych partnerov je pre nás prvoradá. Z toho dôvodu väčšina výnosov ide našim partnerom," oznámila pre Lidovky.cz česká hovorkyňa Flixbusu Martina Čmielová.

FlixBus má dnes medzinárodné autobusové siete okrem Nemecka aj vo Francúzsku, Taliansku, Rakúsku, Holandsku, Chorvátsku, Španielsku, Anglicku, Poľsku či Škandinávii. Od 31. mája sa FlixBus rozšíril tiež prvýkrát mimo Európy - do USA. Rok 2016 bol pre spoločnosť prvým ziskovým obdobím v nemecky hovoriacich krajinách, teda v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Prepravná skupina ako celok začala byť zisková až v minulom roku.

Stret s Jančurom

Zelené autobusy sú v Českej republike od roku 2014, kedy z Prahy alebo Plzne vychádzalo osem autobusov do troch nemeckých miest - Berlína, Mníchova a Frankfurtu. Teraz jazdí aj medzi českými mestami. Počas svojho českého štartu sa FlixBus dostal do stretu so spoločnosťou RegioJet, ktorú vlastní Radim Jančura.

Tomu, podobne ako v iných krajinách, ponúkol, že by mohol prefarbiť svoje žlté autobusy nazeleno a jazdiť naďalej pod "nemeckými" krídlami. Jančura to odmietol a následne obe spoločnosti zviedli cenovú vojnu o cestujúcich. Majiteľ RegioJetu, ktorému v jeho začiatkoch konkurencia nemohla prísť na meno kvôli agresívnej cenovej politike, označil správanie FlixBusu v Česku za ekonomické vydieranie, jeho lístky za podnákladové a firme zo susednej krajiny v máji poslal predžalobnú výzvu.

Kritika na nemeckú spoločnosť prichádzala aj od samotných pasažierov. Českí cestujúci sa počas minulého roka sťažovali na neskoré príchody a zlú komunikáciu. Objavilo sa niekoľko prípadov, keď autobus nedorazil na zastávku ani o hodinu neskôr a na callcentre klientom nevedeli vysvetliť, kedy dorazí. FlixBus vtedy sľúbil nápravu.

Aj napriek českému stretu sa dá povedať, že si FlixBus za svoju krátku históriu podmanil Európu. V súčasnej dobe spolupracuje s 300 dopravnými partnermi. So zelenými autobusmi, ktorých je aktuálne cez 1700, jazdí 7 000 vodičov. Ponuku FlixBusu tvorí vyše 250 000 denných spojov do asi 1700 destinácií v 28 krajinách, čo je šesťkrát viac ako pred tromi rokmi v roku 2015.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.