13.06.2018, 00:00

Ruský politik: Sankcie bolia viac Európu než nás

HN uverejňujú sériu interview z nedávnej bezpečnostnej konferencie Globsec v Bratislave. Dnes má slovo Viačeslav Nikonov, šéf výboru ruskej Štátnej dumy pre školstvo a vedu.

Rusko nevedie žiadnu hybridnú vojnu, chráni si len svoje záujmy, tvrdí Viačeslav Nikonov.
Zdroj: Dreamstime

Prednedávnom uplynuli štyri roky od anexie Krymu, začiatku vojny na východe Ukrajiny aj uvalenia prvých sankcií voči Rusku. Západ dal jasne najavo, že sankcie nezruší, kým Moskva nebude plniť dohody týkajúce sa Ukrajiny. Neuvažujete nad zmenou politiky v tejto otázke?
V prvom rade by som chcel poopraviť váš slovník. Pred štyrmi rokmi sa uskutočnilo referendum medzi obyvateľmi Krymu, na ktorom sa zúčastnilo 93 percent voličov. Z nich sa 97 percent vyslovilo za to, aby sa Krym po ústavnom puči v Kyjeve stal súčasťou Ruska. Demokracia je o vôli ľudí. Toto bola vôľa ľudí na Kryme, a nie anexia. A to je rozdiel. O svojej budúcnosti rozhodovali oni sami, a nie Západ ani Rusko.

Z pohľadu Západu sa nezdá, že by sa Rusko snažilo prispieť k upokojeniu napätia. Nedávno prezident Vladimir Putin otvoril most spájajúci ruskú pevninu s Krymom...
Nedávno dokončený most na Kryme bolo treba postaviť kvôli tomu, že Ukrajina polostrov úplne izolovala. Dochádzalo k prerušovaniu dodávok elektriny, vody či plynu. Obmedzenia sa týkali aj dopravy. Postaviť most, ktorý je, mimochodom, najdlhším v Európe, bol jediný spôsob, ako zlepšiť situáciu tamojších ľudí, čo sa týka zásobovania. Napriek týmto problémom sa v priebehu posledných štyroch rokov životné štandardy na Kryme trojnásobne zvýšili.


Ruská ekonomika sa v niekoľkých posledných rokoch neustále prepadala. Ako ste zvládli túto situáciu?
Pred štyrmi rokmi boli zavedené sankcie voči Rusku, ktoré sa postupne rozširovali. My sme sa s nimi jednoducho museli naučiť žiť. Bolo treba prispôsobiť sa, aby sme dokázali obnoviť ekonomický rast. To sa nám už začína dariť. Tento rok počítame so zlomovým momentom. Ten by mal priniesť zvýšenie hrubého domáceho produktu na osobu o 50 percent v priebehu nasledujúcich šiestich rokov.

Pred prezidentskými voľbami v Rusku sa objavili hlasy o novom referende na Kryme za účasti medzinárodných pozorovateľov. Cieľom by malo byť to, aby Západ uznal pripojenie polostrova k Rusku. Mohla by to byť cesta k zmiereniu so Západom?
Ja v tom nevidím žiadny zmysel. Referendum o Kryme už predsa bolo. A zatiaľ som nepočul o tom, že by sa niekde konalo dvakrát v rovnakej otázke. Rozhodnutie obyvateľov Krymu bolo absolútne jednoznačné. Vlastne sa nedávno zopakovalo počas prezidentských volieb v Rusku. Prezident Putin získal na Kryme veľkú podporu. Prvýkrát sa pritom ruské prezidentské voľby konali aj na Kryme a účasť tam bola skutočne vysoká. Takže na to, aby ste počuli vôľu ľudí na Kryme, nepotrebujete referendum. Stačí, keď tam pôjdete a spýtate sa ich. Garantujem vám, že ak nájdete niekoho, kto by sa chcel opäť pripojiť k Ukrajine, dám vám neobmedzenú sumu peňazí.

Ako by ste teda chceli zlepšiť vzťahy so Západom?
Tie sú teraz naozaj dosť zlé a jediný spôsob, ako ich zlepšiť, je vzájomne spolu hovoriť. Nanešťastie, teraz sa každý, kto chce diskutovať s Ruskom, a to obzvlášť v Spojených štátoch, dočká obvinenia, že je špiónom plateným Ruskom. Okamžite ho vyhodenia z administratívy. My sa však neustále usilujeme o dialóg. Nakoniec, Rusko v súčasnosti ani nemôže urobiť nič iné. Práve kvôli tlaku, ktorý je na nás vyvíjaný zvonka.

Veríte, že by americký prezident Donald Trump mohol zlepšiť vzťahy s Ruskom?
Mohol, ale nerobí to. Ja si totiž myslím, že Trump nie je úplne nezávislý pri prijímaní svojich rozhodnutí. Americký Kongres je momentálne v medzinárodných vzťahoch oveľa aktívnejší než Trump. On predsa nemá ani vlastný tím, ktorý by sa venoval výlučne medzinárodným záležitostiam. Dosiaľ sme vo vzájomných vzťahoch nevideli nič pozitívne. Naopak, boli sme svedkami mnohých negatívnych vecí. Ale možnosti tu sú stále.

Kde vidíte tieto možnosti?
Trump povedal, že sa chce stretnúť s prezidentom Putinom a diskutovať s ním o vážnych témach, ako sú kontrola jadrových zbraní, situácia v Sýrii či na Ukrajine, ako aj ďalšie aktuálne veci. Samozrejme, Putin je na takéto stretnutie pripravený. My sme otvorení všetkému, čo by umožnilo dialóg.

Čo tvrdíte na obvinenia, že Rusko ovplyvňovalo prezidentské voľby v Spojených štátoch?
Áno. Trinásť chlapíkov z ruských cateringových spoločností ovládlo celý americký informačný priestor a dostalo sa k štátnym tajomstvám. Samozrejme, práve oni zvolili Trumpa za prezidenta. Veď je to predsa také jednoduché. Naozaj tomu veríte? Je vôbec niekto schopný tomu uveriť? A keby aj tomu niekto veril, ako by mohol Ameriku naďalej považovať za nezávislú a svojprávnu republiku?

Nejde predsa iba o tieto obvinenia. Severoatlantická aliancia napríklad hovorí o hybridnej vojne a ruskej kampani v západných médiách...
My nevedieme žiadnu kampaň v západných médiách, pretože tie sú pod rozsiahlou cenzúrou. Takže pre novinky z Ruska neexistuje žiadna cesta, ako sa do týchto médií dostať (úsmev). Ale vážne, západné médiá trpia veľkou rusofóbiou a ja si nemyslím, že existuje nejaký spôsob, ako by sme do nich mohli zasahovať.

Teraz sa nebavíme o veľkých mainstreamových médiách, ale webových serveroch, ktoré majú byť čiastočne financované z Ruska a pôsobia i v našom regióne...
Internet je voľný priestor na výmenu názorov. A ak sa pýtate na hybridnú vojnu, nie je to predsa nič nové. Poznali ju dávno pred nami, už v časoch Rímskej ríše. V podstate každá vojna je hybridná. Žijeme v období, keď Amerika vedie skutočnú vojnu za zachovanie svojej globálnej dominancie a usiluje sa podkopať ostatné mocenské centrá. Takže samotné Spojené štáty vedú hybridnú vojnu. Čo sa týka Ruska, my nevedieme žiadnu vojnu, len chránime naše národné záujmy.

Priamym dôsledkom tohto napätia je ekonomická vojna medzi Ruskom a Západom, ktorá sa prejavuje najmä v sankciách. Môžete vyčísliť dosah, ktorý mali na ruskú ekonomiku?
Vo všeobecnosti si myslím, že kvôli týmto sankciám stratila globálna ekonomika skutočne veľa. Nepochybne mali na ruskú ekonomiku určitý negatívny dosah. Avšak ešte viac zasiahli európsku ekonomiku, o tej americkej ani nehovoriac. Vojna sankcií je zlá pre každého. Ale ja chcem povedať niečo iné. My sme zvyknutí žiť so sankciami. Rusko bolo pod západnými sankciami dlhé stáročia. Náš ekonomický rast sa minulý rok stabilizoval. Teraz môžeme napredovať a stupňovať svoj hospodársky vývoj s využitím domácich ruských zdrojov a peňazí. A to je absolútne užitočné.

Chceli by ste vôbec zrušenie sankcií?
My rozhodne máme záujem, aby sa zrušili. Avšak Rusko nejde do ničoho pod tlakom. Môžem vás ubezpečiť, že Rusko nikdy nebude akceptovať dôvody, pre ktoré na nás Západ uvalil sankcie. Napríklad nedávno Spojené štáty oznámili, že sa chystajú na nás zaviesť novú sériu sankcií. A to kvôli tomu, že Rusko údajne porušilo Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. Je to zábavné, keďže Američania ju porušujú už dlhé roky.

Čím ju porušujú?
Samotný americký program národnej obrany je predsa viac či menej porušením tejto dohody. Ja sa na to pozerám tak, že Američania sa skrátka pripravujú na odstúpenie od tejto dohody. A práve to je dôvod, prečo udelili nové sankcie na Rusko. Ale zároveň treba podčiarknuť aj ďalšiu vec. Ruské sankcie sú namierené iba proti Západu. Počet ľudí žijúcich na Západe je pritom oveľa nižší než povedzme v Číne, ktorá je dnes vo viacerých ohľadoch svetovou ekonomikou číslo jeden.

Môže sa táto situácia zlepšiť počas nového funkčného obdobia prezidenta Putina? Je šanca, že bude mať motiváciu podať Západu ruku zmieru?
Vojnu sankcií začal Západ. Istotne z nej nemôžete obviňovať Putina. Zdôrazňujem ešte raz, Rusko rozhodne nebude robiť nič pod nátlakom. Veď vidíte, že žiadne sankcie nedonútili Putina, aby robil niečo, čo by bolo proti jeho presvedčeniu. Pripúšťam, že v Rusku sa zvyšuje úroveň protizápadných nálad. To však naozaj nezávisí od Putina, ale od tých, ktorí so zavádzaním sankcií začali.

Za sankcie hlasovalo aj Slovensko, viacerí lídri sa však na ich adresu vyjadrili kriticky. Viete o tom?
Áno, samozrejme. Vieme o tom a tento kritický postoj oceňujeme. Ale hovoriť proti sankciám a hlasovať za ne sú dve rôzne veci. V skutočnosti však viacero krajín Európskej únie povedalo, že nie sú spokojné so sankciami. Patrí medzi ne napríklad váš sused Rakúsko alebo Taliansko. V nedávnych talianskych parlamentných voľbách zvíťazili strany, ktoré vystupujú proti sankciám namiereným voči Rusku. Vznikajúca talianska vláda bude pravdepodobne viac než ktokoľvek iný v Únii podnikať skutočné kroky proti sankciám, ktoré poškodzujú európsku ekonomiku a takisto tú slovenskú.

V ruskej Štátnej dume predsedáte výboru pre školstvo a vedu. Existujú vo vedeckej oblasti napriek sankciám možnosti na rozvoj vzájomnej spolupráce? Pripravujete spoločné projekty vo výskume vesmíru či v iných oblastiach?
Medzi Ruskom a Európou existuje vo vzdelávaní aj vo vede veľké množstvo spolupráce. Táto sféra sankciami príliš neutrpela, keďže každý sa zaujíma o medzinárodnú výmenu. Prirodzene, aj Západ sa zaujíma o Rusko. Takže ruskí študenti chodia do Európy a naopak, európski študenti chodievajú na ruské univerzity. Podieľame sa na niekoľkých veľkých výskumných projektoch. Zúčastňujeme sa napríklad na projekte Veľkého hadrónového urýchľovača, ktorý sa nachádza v Európskej organizácii pre jadrový výskum CERN vo švajčiarskej Ženeve. Popri mnohých iných európskych krajinách to spolufinancuje aj Rusko.

Chystáte sa v týchto spoločných projektoch naďalej pokračovať?
Nepochybne. Táto spolupráca je pre nás veľmi dôležitá, keďže ruská ekonomika je v súčasnosti napojená na rozvoj ľudského kapitálu. Absolútnym kľúčom k nemu sú vzdelávanie a veda. My teda podporujeme takéto vedecké a kultúrne prepojenia i spoluprácu vo vzdelávaní. A to takisto medzi Ruskom a Slovenskom. Je všeobecne známe, že naša krajina je lídrom vo vedeckej oblasti. Ruský vzdelávací systém na základných školách je považovaný za najlepší na svete. Potvrdzujú to viaceré nedávne výskumy. Vo vzdelávaní máme dlhú tradíciu. Rusko je najvzdelanejším národom vo svete. Vzájomnú spoluprácu v tejto oblasti rozhodne podporujeme.

Kto je Viačeslav Nikonov
Uznávaný historik sa vo vysokej ruskej politike pohybuje od začiatku 90. rokov. Poslancom Štátnej dumy sa stal prvýkrát v roku 1993. V súčasnosti predsedá jej výboru pre školstvo a vedu. V parlamente zastupuje vládnu stranu Jednotné Rusko. Je vnukom bývalého sovietskeho ministra zahraničných vecí za Stalinovej éry Viačeslava Molotova.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.