Turecko sužuje ekonomická kríza, ktorá sa môže veľmi rýchlo preliať do EÚ a spôsobiť problémy bankovému sektoru. Zahraničné banky požičali Turecku približne 200 miliárd eur, z toho viac ako polovica pripadá na európske banky.
Španielske banky vložili do Turecka až 71 miliárd eur, najviac madridská BBVA, ktorá vlastí takmer polovicu aktív tretej najväčšej tureckej Garanti Bank. V diskusnej relácií na Tablet.TV to povedala Lucia Yar z portálu Euraktiv.
„Turecko sa môže stať spúšťačom ďalšej finančnej krízy. Je to 16. - 17. najväčšia ekonomika na svete. Okrem bánk však európskym investorom dlhujú aj mnohé turecké spoločnosti, ktoré si z krajín EÚ rovnako masívne požičiavali,“ upozornila Yar.
Turecká líra sa v porovnaní s rokom 2015 prepadla o takmer 100 percent. V krajine rýchlo rastú ceny a deficit bežného účtu je na 15-ročnom maxime. Problémy Turecka sa začali pred dvoma rokmi po potlačení pokusu o vojenský prevrat.
„Pokus o prevrat má na situáciu v ekonomike veľký vplyv. Zahraničné spoločnosti sa obávali toho, že im do správnych rád nasadí svojich ľudí v rámci výnimočného stavu. Ten sa síce skončil, no nasledujúce prezidentské dekréty idú v rovnakej línií, akoby ešte trval. Do krajiny prichádza menej zahraničných investícií, čo súvisí s meniacim sa politickým systémom v krajine,“ vysvetlila Yar s tým, že krajina sa v posledných rokoch zadlžovala čoraz viac.
„Prišli veľké investície do rozvoja infraštruktúry, ktorú krajina potrebuje, no jej financovanie išlo na úkor iných dôležitých oblastí, ako je školstvo, veda, výskum,“ dodala Yar.
Situáciu zhoršuje aj čoraz drahšie financovanie tureckého dlhu. Výnosy 10-ročných tureckých štátnych dlhopisov vo štvrtok stúpli na historické maximum 18,61 percenta, čo znamená, že náklady na refinancovanie krajiny sú rekordne vysoké.
Dôvodom je eskalácia sporu medzi Tureckom a USA, čo dostalo pod tlak aj tureckú líru a burzu.
Za uplynulé desaťročie sa výnosy 10-ročných tureckých dlhopisov nachádzali najnižšie v apríli 2013, keď dosiahli 6,17 percent. Jediným pozitívom môže byť vývoj v turizme, keď do krajiny pricestovalo od januára do konca júna okolo 16 miliónov zahraničných návštevníkov.
V porovnaní s 1. polrokom minulého roka to znamená o 30,4 percent viac. Príjmy z cestovného ruchu sa zvýšili o 31 percent.
„Turizmus krajinu nespasí, je to síce veľký sektor, ale nie je najdôležitejší. Nedá sa očakávať, že sa situácia v tureckej ekonomike v najbližších dvoch rokoch dramaticky zlepší,“ uzavrela Yar.