Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
24.08.2018, 11:58

Ukončenie záchrany Grécka ukázalo, že Radičovej vláda nemusela padnúť, tvrdí ekonóm

Doterajší účet za pomoc Grécku dosiahol takmer 290 miliárd eur.

Po Írsku, Portugalsku a Cypre vystúpilo zo záchranného programu EÚ aj Grécko. Z najhoršieho je vonku, no stále musí plniť drakonické ekonomické opatrenia. Ak by ho eurozóna nezachránila, škody by boli vyššie. Aj preto história ukázala, že vláda Ivety Radičovej v roku 2011 nemusela padnúť na téme pomoci Grécku. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal ekonóm skupiny CentralNic Vladimír Vaňo.

"Pád slovenskej vlády pre pomoc Grécku bol zbytočný. Ukázalo sa to s odstupom času tým, že sa krajina opäť vracia na finančné trhy. Ak by eurozóna nechala padnúť Grécko, náklady by boli pre členské krajiny nepomerne vyššie, ako bola celková pomoc. Eurozóna zachránila svoju reputáciu a predišla omnoho horším dôsledkom a škodám," upozornil Vaňo.

Doterajší účet za pomoc Grécku dosiahol takmer 290 miliárd eur. Na treťom a poslednom záchrannom programe, ktorého hodnota dosiahla 86 miliárd eur, sa Atény dohodli s európskymi veriteľmi v roku 2015.

"Grécko sa postavilo na vlastné nohy a dokáže samo refinancovať svoje potreby. Naďalej však musí plniť prísne kritériá veriteľov, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Musí dosahovať primárny prebytok, teda plusové verejné financie po odrátaní nákladov na úroky a splátky dlhov. Koniec záchranného programu tak neznamená koniec drakonickej liečby ekonomiky," zdôraznil Vaňo.

Grécka ekonomika sa vrátila k rastu, keď sa odrazila odo dna z úrovne -5,5 percenta v roku 2010 na hodnotu 1,4 percenta v roku 2017 a predpokladá sa, že v rokoch 2018 a 2019 sa udrží na približne 2-percentnej úrovni. Zlepšuje sa aj jej exportná výkonnosť. Stále však platí, že väčšina jej obyvateľov to tak necíti.

"Daňou za opatrenia a vyjdenie z krízy je, že reálne sa grécka ekonomika o viac ako štvrtinu zmenšila v porovnaní s obdobím pred krízou. Znížila sa síce nezamestnanosť z 28 percent na 20 percent, no je to najmä vďaka slabo plateným pracovným miestam na úrovni minimálnej mzdy 580 eur. Ľudia síce majú prácu, pravidelný príjem, no s ním ledva pokrývajú svoje výdavky," dodal Vaňo.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.