Nemecká automobilka BMW uprednostnila pri výbere miesta pre svoju novú miliardovú fabriku Maďarov pred Slovenskom aj pre ich nižšie dane. Pripúšťa to šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
„Najdôležitejší faktor, vďaka ktorému dokážeme byť konkurencieschopní, je naše daňové nastavenie. V Maďarsku máme rovnú daň z príjmu. Korporátna daň dosahuje deväť percent, u fyzických osôb je to 15 percent,“ povedal Szijjártó v exkluzívnom rozhovore pre HN.
Slovenský minister hospodárstva Peter Žiga vidí aj iné dôvody, prečo BMW dala napokon prednosť Maďarom. „Pri rozhodovaní mala zrejme významnú úlohu možnosť Maďarska poskytnúť až 50-percentnú investičnú pomoc oproti našim 35 percentám,“ povedal Žiga v nedávnom rozhovore pre HN. Podľa maďarského ministra však z chystanej investície BMW môžu profitovať aj Slováci, napríklad v podobe príchodu nových subdodávateľov na naše územie.
Kým boj o BMW vyhralo Maďarsko, presne opačne dopadol súboj Slovenska s našim južným susedom o automobilku Jaguar. „Ale tak to v živote chodí, raz vyhráte, inokedy prehráte. Pred troma rokmi sme my prehrali s vami, keď sa Jaguar rozhodol prísť na Slovensko,“ doplnil Szijjártó. Práve včera pritom Európska komisia schválila plán Slovenska poskytnúť britskej automobilke Jaguar Land Rover investičnú pomoc 125 miliónov eur na výstavbu závodu pri Nitre.
Tento týždeň ste sa vo Vysokých Tatrách zúčastnili na schôdzke ministrov zodpovedných za rezort dopravy v krajinách Vyšehradskej štvorky. Hovorili ste o konkrétnych projektoch spolupráce?
Samozrejme. Krajiny strednej Európy majú veľkú nevýhodu, že v nich chýba množstvo dopravných spojení. Problémom číslo jeden je absentujúca cezhraničná infraštruktúra. V západnej časti Európy predstavuje priemerná vzdialenosť medzi dvoma bodmi, kde sa dajú prekročiť hranice a prejsť z jednej krajiny do druhej, okolo 2,5 až tri kilometre.
Aká je priemerná vzdialenosť v našom regióne?
V strednej Európe je to 30 až 40 kilometrov. Ďalšou problémovou záležitosťou je úplná absencia vysokorýchlostnej železnice. Keby som chcel cestovať vlakom napríklad z Budapešti do Varšavy, trvalo by mi to 11,5 hodiny. Vzhľadom na krátku vzdialenosť medzi týmito mestami je to smiešne dlhý čas. No a problémom číslo tri je chýbajúca infraštruktúra smerujúca zo severu smerom na juh.
Kde vidíte príčiny tohto javu?
V našom regióne je to aj z historických dôvodov. Všetko smeruje z východu na západ, či už energetické trasy, železnice alebo diaľnice. Infraštruktúra zo severu na juh je skutočne na nízkej úrovni. My by sme to radi zmenili. Práve toto patrilo medzi hlavné témy a ciele schôdzky vo Vysokých Tatrách.
Počítate v dohodnutých projektoch aj s Bratislavou?
Prirodzene. Dohodli sme sa na vybudovaní vysokorýchlostného železničného spojenia medzi Budapešťou a Varšavou. Táto železnica, ktorá by mala priniesť skrátenie času cestovania medzi hlavnými mestami Maďarska a Poľska na 4,5 hodiny, pôjde aj cez Bratislavu a Brno. To znamená, že prinesie výrazne kratší čas cestovania aj medzi Budapešťou a Bratislavou. Vznikne tak prvé skutočne vysokorýchlostné železničné spojenie v tejto časti Európy.
Akou rýchlosťou budú vlaky po tejto železnici jazdiť?
Maximálna rýchlosť by mala byť 250 kilometrov za hodinu. Dohodli sme sa na tom, že pôjde o úplne novú železničnú linku, ktorá bude oddelená od súčasných koľajových tratí.
Krajiny Vyšehradskej...
Zostáva vám 85% na dočítanie.