Brexit zrejme tvrdo zasiahne Česko, Poľsko a Maďarsko, tvrdí štúdia banky ING. Dôvodom bude zmena kľúčových dodávateľských reťazcov a pokles objemu peňazí posielaných naspäť od zamestnancov z týchto krajín pracujúcich v Británii rovnako ako zníženie objemu peňazí z fondov EÚ.
Plánované vystúpenie Británie z Európskej únie (EÚ) podľa správy ING a s ním spojené potenciálne narušenia budú mať najväčší negatívny vplyv na výrobu áut, poľnohospodárstvo a textilný priemysel. Británia by mala odísť z EÚ v marci 2019.
Británia je pre Poľsko druhým najväčším exportným trhom, pričom Poľsko dosahuje v obchode so Spojeným kráľovstvom vysoký prebytok vyše osem miliárd eur ročne.
V prípade Maďarska a Česka je hrozbou pokles dopytu na britskom trhu po autách vyrobených v týchto krajinách, pričom na export s vyššou pridanou hodnotou do Británie pripadá v týchto štátoch 0,2 percenta respektíve 0,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Najväčším nebezpečenstvom podľa ING je však to, čo brexit môže znamenať pre podobu rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, o ktorom sa už začína diskutovať. Na príspevok Británie v súčasnosti pripadá asi šesť percent z rozpočtu EÚ.
Po brexite však tiež klesne priemerný HDP na obyvateľa. To spôsobí, že Poľsko, Česko ani Maďarsko už nebude pod priemerom EÚ, takže sa s najväčšou pravdepodobnosťou tiež znížia príspevky z európskych fondov.
Tento fakt spoločne s novými prioritami EÚ bude mať podľa ING rozsiahle dôsledky na rozpočtový rámec pre roky 2021 až 2027, čo môže spôsobiť zníženie objemu peňazí z eurofondov v prípade Česka, Poľska a Maďarska aj o viac než 20 percent.
Akékoľvek predĺženie prechodného brexitového obdobia by však zmenšilo tento negatívny vplyv, dodala banka.