Spotrebiteľské ceny v eurozóne aj v celej Európskej únii v októbri zrýchlili rast na 2,2 percenta zo septembrových 2,1 percenta.
Uviedol to dnes európsky štatistický úrad Eurostat. Rast cien je tak teraz výraznejší, než kde ho chce dlhodobo mať Európska centrálna banka (ECB). Vlani v októbri bola inflácia výrazne nižšia - v eurozóne predstavovala 1,4 percenta a v celej EÚ 1,7 percenta.
Najnižšia inflácia bola v septembri v Dánsku a Portugalsku, kde sa pohybovala tesne pod jedným percentom, naopak najvyššiu zaznamenali Estónsko a Rumunsko, kde presiahla štyri percentá. V porovnaní so septembrom ročná miera inflácie zvoľnila v ôsmich krajinách, v piatich zostala stabilná a v 14 krajinách vzrástla.
Na raste inflácie v eurozóne majú najväčší podiel ceny energií s rastom o 10,7 percenta. Nasledujú potraviny, alkohol a tabak s 2,2 percenta a služby s 1,5 percenta.
Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, stúpla na 1,2 zo septembrových 1,1 percenta. Bez zahrnutia cien energií, potravín, alkoholu a tabaku inflácia vzrástla z 0,9 na 1,1 percenta.
ECB sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. Banka sa už dlhšiu dobu snaží infláciu aj hospodársky rast podporovať rekordne nízkymi úrokovými sadzbami a rozsiahlymi nákupmi dlhopisov.
V októbri však potvrdila, že je pripravená tieto nákupy v tomto roku ukončiť. Úrokové sadzby však chystá ponechať na terajších minimách prinajmenšom do leta budúceho roka. Naposledy boli sadzby zvýšené v roku 2011.
Plán ECB potvrdil aj dnes jej šéf Mario Draghi, v zjavnej narážke na USA a Taliansko však poukázal na to, že prehnaný rast výpožičných nákladov v eurozóne by mohol cestu úrokových sadzieb zmeniť, napísala agentúra Reuters.