Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
20.11.2018, 19:36

Číňania potichu rúbu Sibír. Z tajgy sa stáva pustatina, hrozí katastrofa

  • Čínske firmy za chrbtom Moskvy masívne vyťažujú lesy na Sibíri.
  • Kým Rusko zákonom obmedzuje vlastných vývozcov dreva, čínski drevári využívajú trhliny v systéme a surovinu si za zlomok ceny exportujú sami.
  • O ich často nelegálnej činnosti v riedko osídlených oblastiach sa však v Moskve nehovorí.
  • Neregulovaná ťažba medzitým robí z ruskej tajgy pustatinu, varujú svorne aktivisti, odborníci aj ruské médiá.
Sibírska tajga.
Zdroj: wikimedia.org

Na začiatku leta odcestoval ruský bloger Pavol Paškov do odľahlých miest sibírskej tajgy, aby preskúmal údajný nadmerný výrub lesov ruskými podnikateľmi. Na svoje prekvapenie tu však na skoro žiadnych nenarazil. "Naše firmy už na Sibíri nevlastnia takmer žiadne podniky. Sú to čínske podniky, ktoré rúbu ruské lesy a odvážajú ich do Číny," popísal Paškov situáciu ruskému denníku Nové správy.

Rusko je pre Čínu najväčším dovozcom dreva. Podľa dát OSN len za rok 2017 odkúpila Čína 22 miliónov ton. Odborníci varujú, že až 70 percent dreva ťažia Číňania na Sibíri nelegálne, objem vyrúbaných stromov je tak v skutočnosti omnoho vyšší. Jeho ceny sú, naopak, abnormálne nízke, a to aj tie oficiálne.

Na konci minulého roka si čínska spoločnosť Jingyi International Investment Company LLC prenajala na pol storočia 137 tisíc hektárov lesa v Tomskej oblasti. Jej náklady predstavovali závratných 1,26 miliardy rubľov (vyše 16 miliónov eur).

Keď však novinári denníka Rusmonitor prepočítali zdanlivo astronomickú čiastku na objem dreva a jeho predajnú cenu, zistili, že Číňania platia len 0,5 percenta štandardnej ceny.

Situáciu zhoršuje skutočnosť, že firmy si vyberajú na ťažbu pozemky v najmenej prístupných oblastiach tajgy. "Prenajať si jeden hektár a nepozorovane vyrúbať dva, to je na Sibíri bežná prax," píše denník Rusmonitor. Čínska spoločnosť CJSC RosKitInvest si pritom len v Tomskej oblasti takto prenajala jeden a pol milióna hektárov lesa.

Moskva až na Sibír nedohliadne. Číňania to vedia
V roku 2013 aktivisti z organizácie Rieky bez hraníc narazili na stavenisko obrieho drevárskeho komplexu Amazar v Zabajkalskej oblasti. Spotrebovať mal toľko vody, že k nemu jeho majiteľ, čínska spoločnosť ZJR, na neďalekej rieke postavila celú vlastnú priehradu. Okolitému ekosystém tým zasadila takmer smrteľnú ranu. Celý komplex totiž firma postavila bez posudkov na dopady na životného prostredie, alebo aspoň diskusie s miestnymi obyvateľmi.

Ruská tajga v Zabajkalskej oblasti v roku 2007 (vľavo) a 2016 (vpravo).
Zdroj: Google Timelapse

​Ruská tajga v Zabajkalskej oblasti v roku 2007 (vľavo) a 2016 (vpravo).

Projekt sa aktivistom podarilo zastaviť tento rok, tesne pred začatím ťažby dreva. O existencii mnohých ďalších ale nemusia mať ani tušenie. Zodpovednosť za zachovanie sibírskej tajgy totiž pri reforme lesníctva v roku 2006 Moskva presunula z centra na regionálne vlády. Chudobné oblasti sú ale oveľa ochotnejšie schváliť ekologicky pochybné projekty len preto, aby prilákali investorov. Svoju úlohu tu zohráva aj korupcia.

Čínska aj ruská strana využívajú, že v odľahlých častiach Sibíri sa ilegálne konanie odhalí len zriedka. Niektoré regionálne vlády tak nechcú od Číňanov dokonca ani licencie na ťažbu. Zároveň tu nie je populárne utrácať peniaze za plat profesionálnych lesníkov, a tak po reformách z minulej dekády ich počet dramaticky klesol. Na tajgu teraz takmer nikto nedohliada. Obe opatrenia tak tvoria ideálnu kombináciu pre rozvoj ilegálne ťažby a pašovanie.

Ako Amazonský prales. Miznutie tajgy spozná celá planéta
Zo všetkých problematických aspektov čínskeho správania ruskú tajgu najviac ohrozuje fakt, že firmy vyrúbané lesy neobnovujú. "Čínski drevári po ťažbe nevysádzajú nové stromy, hoci im to ukladajú ruské zákony," opisuje aktivista Paškov. Vyrúbanie tajgy "do hola" pritom môže spôsobiť ekologickú katastrofu.

Podľa výskumu z ruského Jakutska sa vyrúbaná tajga v letných mesiacoch otepľuje na dvojnásobok. Po väčšinu roka zmrznutá pôda sa potom v lete topí do nezvyklých hĺbok. V oblastiach vznikajú mokrade, viac vody sa tiež odparí, a produkciu kyslíka nahrádza uvoľňovanie oxidu uhličitého, ktorého zmrznutá pôda na Sibíri zadržiava obrovské množstvo.

V súhrne rozsiahla deforestácie nenávratne mení pôdu, vytláča z oblastí pôvodné rastliny a živočíchy, a razantne urýchľuje globálne otepľovanie. Miznúce lesy tiež do veľkej miery prispievajú k požiarom v tých zostávajúcich.

Na ťažbu doplácajú tiež divoké zvieratá, predovšetkým tie, na ktoré drevári pri práci narazia. Ruské pohraničné kontroly bežne zadržiavajú čínskych pytliakov, ktorí cez hranice prevážajú kože a časti tiel stoviek medveďov, sobov alebo soboľov, píšu ruské médiá.

Čo z toho majú Rusi? Vôbec nič
Hrozbu ekologickej katastrofy na Sibíri prekvapivo nevyváži ani finančný zisk, ak vynecháme príjmy jednotlivcov. Odborníci, aktivisti a médiá sa zhodujú, že ruská ekonomika na rozsiahle čínskej ťažbe dreva iba tratí.

V roku 2008 sľúbil čínsky gigant RosKitInvest v Tomskej oblasti investovať 30 miliárd rubľov. Do roku 2022 tu mal postaviť desať veľkých podnikov na spracovanie dreva, vrátane drevoobrábacích a nábytkárskych, a vytvoriť tak stovky pracovných miest. Do dneška firma postavila len dva, jeden na dyhu, druhý na ploché dosky. Pracujú v nich prevažne Číňania.

Čínske ťažobné firmy totiž údajne vytvárajú pracovné miesta len pre svojich krajanov. Hoci na Sibíri pôsobí už vyše päťsto čínskych spoločností, pracovné príležitosti tu pre miestnych nevznikli, zato pribudli sťažnosti na rozsiahlu imigráciu Číňanov. Podľa analytičky Vity Spivakovej z ruského výskumného centra Carnegie tieto firmy na ťažbu nevyužívajú ani ruské stroje. Lacnejšie ich vyjde doviezť si cez hranice vlastné.

"Číňania nielenže skupujú ruské lesy. Vytvorili svoj vlastný spracovateľský systém, z ktorého neprofituje snáď žiadny Rus," prišiel k rovnakým záverom aktivista Paškov.

Kto za to môže?
Podľa Spivakovej ale ruských podnikateľov z drevárskeho priemyslu prekvapivo "vystrnadila" samotná Moskva. V roku 2007 sa Kremeľ rozhodol podporiť svoj spracovateľský a nábytkársky priemysel, a tak navýšil clá na vývoz málo opracovaného dreva z 6,5 percenta na 25 a v niektorých prípadoch až na závratných 80 percent. Export dreva do Číny sa v priebehu dvoch rokov prepadol o dve tretiny.

Čínsky dopyt po dreve ale nezadržateľne rástol. "Zelené reformy", ktorými sa Čína snaží zachrániť vlastný ekosystém pred kolapsom, obmedzili možnosti ťažby na vlastnom území. Čínski podnikatelia sa tak začali pozerať cez hranice. Na blízkej Sibíri čoskoro začali čínske píly vypĺňať prázdne miesto po ruských drevároch.

Odpoveď, prečo sa Číňanom oplatí vývoz neopracovaného dreva napriek vysokým clám, podľa odborníkov leží v nezákonnosti ich podnikania. V roku 2010 ruskí vyšetrovatelia odhalili pašerácke trasy v Irkutsku a Zabajkalskej oblasti. Číňania tadiaľ dovtedy previezli drevo v hodnote odhadom 250 miliónov rubľov.

Moskva ale zatiaľ o situácii mlčí, napriek pozornosti médií a aktivite jednotlivcov. Zmena systému, ktorý Rusko pripravuje o ekosystém, suroviny aj pracovné miesta, je tak zatiaľ v nedohľadne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.