Medzinárodné sankcie a sankcie USA, ktorých cieľom je donútiť Severnú Kóreu, aby sa vzdala jadrového programu, obmedzili prístup Pchjongjangu k svetovému finančnému systému.
KĽDR sa teda, podľa amerických úradov, uchýlila k nezákonnému riešeniu, píše denník The Wall Street Journal. Severokórejčania našli spôsob, ako peniaze prepierať aj cez americké banky.
Vzorec, ktorý Severokórejčania v posledných rokoch niekoľkokrát použili, ukazuje, ako krajina vytvorila tieňový alternatívny finančný systém, ktorý jej umožňuje pokračovať v podnikaní na globálnej scéne.
Využívajú rôzne subjekty
Napríklad africká drevárska firma, ktorú KĽDR kontroluje, zarobila 100-tisíc dolárov predajom dreva čínskemu podniku.
Pchjongjang potrebuje peniaze na úhradu ropy a iných dôležitých produktov od zahraničných dodávateľov. Požiada teda čínskeho zákazníka, aby peniaze poslal obchodníkovi s komoditami v Singapure, a ten ich potom použije na nákup tovaru v zastúpení KĽDR.
Vyplýva to zo sťažnosti americkej prokuratúry z minulého mesiaca. Svet nemá ani poňatia, že v obchode figuruje Severná Kórea.
Manévre v účtovníctve aj na mori
Predstavitelia USA, OSN, vyšetrovatelia a experti, ktorí sledujú peňažné toky, tvrdí, že Pchjongjangu sa darí kupovať a predávať produkty, vrátane ropy, uhlia a tabaku, napriek pravidlám, ktorých cieľom je vyradiť ho z dolárových obchodov.
Tieto machinácie sú kľúčové pre snahy režimu Kim Čong-una vyhnúť sa sankciám USA a OSN a udržať ekonomiku krajiny nad vodou.
Denník The Wall Street Journal už skôr opísal, ako Severná Kórea kvôli preprave tovaru organizuje zložité lodné manévre, spolieha na firmy, že zamaskujú jej aktivity, a zarába milióny dolárov poskytovaním vojenského výcviku a počítačových služieb.
Využívajú skryté väzby
S ohľadom na sankcie a tlak na nadnárodné banky kvôli praniu špinavých peňazí je jedným z najväčších problémov Severnej Kórey pohyb dolárov po svete.
Pchjongjang to rieši tak, že zárobky drží v rukách zahraničných spoločníkov, ktorých väzby na KĽDR sú skryté. Ako uviedol právnik Joshua Stanton, ktorý sa podieľal na vypracovaní sankcií voči KĽDR, len malá časť peňazí vstupuje do Severnej Kórey, väčšina je v zahraničných bankách a pohybuje sa okolo KĽDR.
V jednej kauze sa napríklad americká prokuratúra snaží zabaviť finančné prostriedky, ktoré sú v držbe americkej banky. Ide o platby od firmy registrovanej v Hongkongu za severokórejský parafínový vosk, ktorý bol údajne dodaný ruskej spoločnosti, ktorá Pchjongjang zásobuje ropou.
V ďalšom podobnom prípade KĽDR mala využívať čínskeho dovozcu uhlia, ktorý jej dlhoval peniaze, k úhrade komunikačného zariadenia čínskej spoločnosti ZTE.
Americké banky to nevedia odhaliť
Predstavitelia amerických bánk ale tvrdia, že napriek procesom, ktoré majú nastavené pre pranie špinavých peňazí, môže byť ťažké zastaviť transfery spojené so Severnou Kóreou, pretože ako zúčtovacie banky nemajú priamu väzbu s firmami, ktoré Pchjongjangu pomáhajú. Tieto transfery pochádzajú z bánk mimo USA, v mnohých prípadoch z Číny.
Podľa zistení federálneho súdu z roku 2017 prešlo v predchádzajúcich desiatich rokoch ôsmimi americkými bankami 700 miliónov dolárov spojených s jednou čínskou sieťou, konajúcou v zastúpení Pchjongjangu.
Severná Kórea sa čoraz častejšie uchyľuje k praxi, kedy transfery rozdeľuje na menšie čiastky, aby bolo ťažšie je vystopovať, a zlepšuje sa tiež vo falšovanie dokumentov, ktoré bankám predkladá, uvádzajú americkí vyšetrovatelia. Keď je spoločnosť, ktorá pre KĽDR pracuje, sankcionovaná, Pchjongjang si nájde alebo vytvorí novú.