Na Slovensku platíme eurom už 10 rokov. Čo bolo zložitejšie, zariadiť všetky technické záležitosti okolo konverzie, alebo presvedčiť ľudí, že zbaviť sa koruny a prijať európsku menu je dobrý nápad?
Uvediem tretiu alternatívu, ktorú ste nespomenuli. Určite najzložitejšie bolo splniť všetky kritériá, ktoré Slovensko splniť muselo. Mám tým na mysli takzvané maastrichtské kritériá v menovo-politickej či fiškálnej oblasti, teda deficit, infláciu a podobne. To bolo úplne najťažšie. No a pokiaľ ide o to, či bolo ťažšie zabezpečiť technický prechod z koruny na euro alebo presvedčiť ľudí o nevyhnutnosti tohto kroku, tak to bolo zhruba narovnako. A možno ani nie ťažké, ako skôr náročné. To je vhodnejší výraz.
Čo teda prijatiu eura predchádzalo?
Predovšetkým boli nevyhnutné všetky technické, organizačné aj legislatívne prípravy. Tie sa nedali nijakým spôsobom obísť, bez nich by sa euro jednoducho zaviesť nedalo. Čo sa týka pripravenosti ľudí na euro, my sme ich až tak presviedčať nechceli. Napokon, to sme vtedy aj komunikovali, že naša kampaň nemá byť presviedčacia alebo propagačná. Bola skôr informačná, tak sa aj oficiálne nazývala. Isteže, do určitej miery sme chceli verejnú mienku ovplyvniť, aby v spoločnosti zavládla voči euru pozitívna nálada. Skôr sme to však stavali na tom, že pozitívnu náladu budeme mať najmä vtedy, keď ľudia zostanú pokojní a získajú subjektívny pocit, že majú všetky potrebné informácie na zvládnutie prechodu z koruny na euro.
Ako výsledok tohto úsilia hodnotíte s odstupom času?
Myslím, že sa nám to podarilo. A nie je to iba moja domnienka. Jednoznačne to ukázali aj objektívne merania verejnej mienky, ktoré vtedy robil u nás Focus aj Eurobarometer. Subjektívny pocit obyvateľov Slovenska o tom, že majú dostatok informácií a vedia všet...
Zostáva vám 85% na dočítanie.