Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
11.01.2019, 00:00

Eurozónu čaká veľké upratovanie

Než si elitný klub pozve domov nových hostí, musí si najprv vyriešiť vlastné problémy, hovorí pre HN televíziu Igor Barát, bývalý splnomocnenec slovenskej vlády pre zavedenie eura.

Na Slovensku platíme eurom už 10 rokov. Čo bolo zložitejšie, zariadiť všetky technické záležitosti okolo konverzie, alebo presvedčiť ľudí, že zbaviť sa koruny a prijať európsku menu je dobrý nápad?
Uvediem tretiu alternatívu, ktorú ste nespomenuli. Určite najzložitejšie bolo splniť všetky kritériá, ktoré Slovensko splniť muselo. Mám tým na mysli takzvané maastrichtské kritériá v menovo-politickej či fiškálnej oblasti, teda deficit, infláciu a podobne. To bolo úplne najťažšie. No a pokiaľ ide o to, či bolo ťažšie zabezpečiť technický prechod z koruny na euro alebo presvedčiť ľudí o nevyhnutnosti tohto kroku, tak to bolo zhruba narovnako. A možno ani nie ťažké, ako skôr náročné. To je vhodnejší výraz.

Čo teda prijatiu eura predchádzalo?
Predovšetkým boli nevyhnutné všetky technické, organizačné aj legislatívne prípravy. Tie sa nedali nijakým spôsobom obísť, bez nich by sa euro jednoducho zaviesť nedalo. Čo sa týka pripravenosti ľudí na euro, my sme ich až tak presviedčať nechceli. Napokon, to sme vtedy aj komunikovali, že naša kampaň nemá byť presviedčacia alebo propagačná. Bola skôr informačná, tak sa aj oficiálne nazývala. Isteže, do určitej miery sme chceli verejnú mienku ovplyvniť, aby v spoločnosti zavládla voči euru pozitívna nálada. Skôr sme to však stavali na tom, že pozitívnu náladu budeme mať najmä vtedy, keď ľudia zostanú pokojní a získajú subjektívny pocit, že majú všetky potrebné informácie na zvládnutie prechodu z koruny na euro.

Ako výsledok tohto úsilia hodnotíte s odstupom času?
Myslím, že sa nám to podarilo. A nie je to iba moja domnienka. Jednoznačne to ukázali aj objektívne merania verejnej mienky, ktoré vtedy robil u nás Focus aj Eurobarometer. Subjektívny pocit obyvateľov Slovenska o tom, že majú dostatok informácií a vedia všetko, čo potrebujú, dosahoval naozaj mimoriadne vysoké hodnoty prekračujúce 90 percent.


V rámci kampane sa používal aj slogan Meníme menu, nie cenu. Tu už môžeme hovoriť o presviedčaní ľudí?
V tomto prípade bolo naozaj cieľom presvedčiť a upokojiť ľudí, že sa nebude zdražovať.

Dokonca vznikol zákon, ktorý mal zabrániť zdražovaniu z dôvodu zavedenia eura. Nakoniec tie ceny z viacerých dôvodov nerástli...
Je to pravda. My sme v tej kampani, ktorej časť bola zameraná aj na upokojovanie verejnosti a rozptyľovanie jej obáv z neodôvodneného zdražovania, argumentovali tým, že rast cien je v každej normálne fungujúcej ekonomike úplne prirodzený jav. A aby to bolo zrozumiteľné, používali sme argumenty, ktoré tí ľudia už zažili. Hovorili sme im napríklad, ako sa od roku 1993, keď vzniklo Slovensko, cenová hladina do roku 1997 alebo 1998 výrazne zmenila. Navyše, boli to roky, keď sme na Slovensku mali veľmi výraznú infláciu s dvojcifernými hodnotami. A pamätáme si, že v tomto období sa žiadna mena nemenila.

Zaručili ste sa ľuďom, že ceny po konverzii nebudú rásť?
Nie. My sme im hovorili, že nevieme garantovať, že sa po zavedení eura ceny nezvýšia. Čo im však chceme ga

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.