Keď sa hovorí o britských konzervatívcoch, mnoho ľudí si myslí, že je to jednoliata strana. Ale to nie je vôbec pravda, tvrdí pre HN Ján Vilikovský, bývalý slovenský veľvyslanec v Británii.
Britskej premiérke Therese Mayovej sa tento týždeň nepodarilo presadiť svoj návrh dohody o brexite v londýnskom parlamente. Existuje ešte nejaká šanca na dosiahnutie dohody, alebo akákoľvek nádej už padla?
To momentálne nevie naozaj nikto. Spočiatku sa nepredpokladalo, že by takýto vývoj vôbec niekedy nastal. Avšak ku koncu už bol odpor proti dohode úplne jasný. Hlasovanie to len potvrdilo.
Prečo tieto pokusy Mayovej tak dramaticky zlyhali?
Najväčší problém vidím v tom, že všetci, ktorí mali na výsledku nejaký záujem, vnímajú veci úplne inak. Každý z nich má nejaký iný plán. Mnohí v Európe si myslia, že to je jednoduchá situácia, keď jedna časť Britov je za brexit a druhá proti nemu. Avšak také čierno-biele to nikdy nebolo. Základná príčina neúspechu spočíva v tom, že jednotlivé skupiny majú diametrálne odlišné názory nielen na to, či zotrvať alebo zostať v Európskej únii, ale aj na spôsobe samotného brexitu.
Mayová nedokázala nájsť podporu ani v radoch vlastných spojencov?
Nie, medzi žiadnymi frakciami v parlamente neexistuje v tejto otázke skutočná zhoda. Napokon, ukázalo to aj utorňajšie hlasovanie, ktoré prinieslo najťažšiu porážku vlády v modernej britskej histórii. Na stranu opozície odmietajúcej dohodu sa pridávali aj samotní Mayovej konzervatívci. Pravica tak hlasovala spoločne s ľavicou. Výsledok tak bude závisieť od ďalších pokusov zachrániť situáciu, ktorých už veľa nezostáva. Je tak celkom možné, že všetka snaha o dohodu prepadne.
Naznačujete, že Británia je vo vzťahu k Európskej únii roztrieštená?
Presne tak. Každý zastáva názor podľa toho, aký je jeho vlastný záujem. Všeobecný vzťah britských občanov k Európskej únii je pritom problematický od samotného začiatku. Veď ťažkosti boli už so vstupom Británie do Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Briti spočiatku odmietali prijať pozvánku a k spoločenstvu, ktoré bolo predchodcom dnešnej Európskej únie, sa nechceli pripojiť. Keď tak napokon urobili a prvého januára 1973 do spoločenstva vstúpili, tak sa do jedného roka uskutočnilo hlasovanie, či v ňom chcú zotrvať alebo nie. A takto sa to ťahá celý čas.
Kedy sme v minulosti videli ďalšie podobné prípady odmietania Únie Britmi?
Napríklad v roku 1993, keď sa Európske hospodárske spoločenstvo menilo na Európsku úniu. V mesiacoch pred touto zmenou sa hlasovalo o Maastrichtskej zmluve, ktorá dala novovytvorenej Únii formálny rámec. V tom čase stál na čele britskej vlády konzervatívny premiér John Major. Tento Mayovej predchodca musel spojiť hlasovanie o prijatí Maastrichtskej zmluvy s hlasovaním o dôvere vláde, aby Londýn vôbec podporil vznik novej EÚ. Nakoniec, podobnú situáciu, keď kľúčové hlasovanie bolo spojené s dôverou vláde, sme pred pár rokmi zažili aj u nás na Slovensku. Už vtedy sa časť britskej vládnej strany pridala v rozhodujúcich momentoch k opozícii. A takto to pokračuje prakticky od roku 1973, odkedy sú Briti členmi európskych štruktúr.
Prečo sú vlastne vládni konzervatívci takí nejednotní v kľúčových okamihoch?
Keď sa hovorí o konzervatívcoch, mnoho ľudí si myslí, že je to jednoliata strana. Ale to nie je vôbec pravda. Konzervatívci sa skladajú z viacerých frakcií, napríklad agrárnej či podnikateľskej. No a kým jedna časť je za vystúpenie Británie z Európskej únie, podnikatelia sú ostro proti. Uvedomujú si, že brexit ich pripraví o mnohé výhody. Na druhej strane stoja presne tí ľudia, ktorí hlasujú za brexit a pridávajú sa k opozícii. To však ani zďaleka nie je jediná bariéra v súčasnej situácii na Britských ostrovoch.
Aké ďalšie bariéry máte na mysli?
Súčasťou dnešnej Veľkej Británie sú dve krajiny, ktoré majú úplne protichodnú pozíciu – Škótsko a Severné Írsko. Škóti by sa veľmi radi osamostatnili. Škótska tlač už v roku 2013 poukazovala na to, ako získalo Slovensko nezávislosť. Vyzývala na to, aby tento príklad nasledovalo aj Škótsko. A doteraz podstatná časť škótskeho obyvateľstva podporuje pokusy získať samostatnosť od Veľkej Británie. A to aj za cenu veľkého rizika, že to nebude ekonomicky celkom výhodné. Nezávislosť im však za to stojí a vyhrážajú sa, že o nej znovu vyhlásenia referendum.
A čo Severné Írsko?
Tam je to úplne naopak. V Severnom Írsku žijú poväčšinou ľudia, ktorí sú orientovaní probritsky. Tí trvajú na tom, že sa nesmie nijakým spôsobom spochybňovať pevné členstvo ich krajiny v Británii. A práve Severné Írsko a jeho budúcnosť v Schengenskej zóne boli jedným z hlavných kameňov úrazu v úsilí dosiahnuť dohodu o brexite.
Ktorý scenár momentálne považujete za najpravdepodobnejší? Je možné, že sa uskutoční druhé referendum a žiadny brexit sa nakoniec neuskutoční?
Podľa mňa je teraz možné všetko. Tu sa už len ťažko dá predvídať, čo bude ďalej. Preto sa nedá povedať, čo je najpravdepodobnejšie. Medzičasom sa už aj starosta Londýna Sadiq Khan vyslovil za to, aby sa celý brexit zrušil a Británia ďalej pokračovala ako členská krajina Európskej únie. V tomto zmysle sa vyjadrili Škóti, ktorí už v prvom referende boli ostro proti brexitu. Takže rozhodne to je jedna z možností.
A čo hovoríte na možnosť tvrdého brexitu?
V utorok sme boli svedkami hlavného signálu, ktorý nám môže vniesť trochu svetla do situácie okolo tvrdého brexitu. Ešte pomerne nedávno platila zásada, že ak by náhodou hlasovanie o dohode skrachovalo, tak Mayová okamžite vycestuje do Bruselu a dohodne s európskymi lídrami určité podmienky či ústupky. Hneď po neúspešnom hlasovaní však vyšlo najavo, že premiérka do Bruselu nepôjde. Potom už dokonca aj samotný šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal, že večerným hlasovaním sa zvýšilo riziko neusporiadaného odchodu Británie z Únie. Teraz sa už len veľmi ťažko bude dať niečo urobiť. Jediné pevné a reálne východisko je momentálne čistý odchod bez dohody. Nútené odlúčenie bez rozlúčky. Na tom sa zhodnú všetci. Nielen Brusel a Londýn, ale aj Spojené štáty, ktoré sa vyslovili, že by to bolo dobré riešenie. Skôr než druhé referendum, tak radšej tvrdý brexit.