V minulom roku rast čínskej ekonomiky dosiahol 6,5 percenta, čo je najmenej od roku 1990. Podľa miestnych zdrojov tamojšia vláda nepredpokladá, že by sa situácia mala zlepšiť. Odhad tempa rastu pre tento rok totiž znížila na 6 percent. Je to hraničná hodnota - pokiaľ ju nedosiahne, nesplní svoj plán pre druhé desaťročie 21. storočia.
Krajine tak zjavne nepomohlo ani prímerie v rámci obchodnej vojny s USA. O jeho predĺžení sa podľa denníka The Wall Street Journal bude koncom januára vo Washingtone snažiť šéf ekonomického odboru prezidenta Si Ťin-pchinga.
Ekonomické vzťahy so zahraničím sa krajina snaží aj vylepšiť aj dohodou o posilnení finančnej spolupráce, ktorú v piatok uzavrela s Nemeckom. Tá by mala viesť k silnejšiemu prepojeniu ich ekonomík.
To samotné však čínsku ekonomiku nespasí. Niekoľko zdrojov blízkych čínskej vláde totiž Reuters potvrdilo, že sa v polovici decembra na uzavretej porade vedenie krajiny dohodlo, že odhad rastu ekonomiky pre budúci rok stanovuje na rozmedzí 6 - 6,5 percenta. Oficiálne informácie tamojšia vládnuca strana zverejní v marci.
"Bolo by príliš ťažké presiahnuť 6,5 percenta," povedal agentúre zdroj, ktorý si prial zostať v anonymite. "A keby tempo rastu kleslo pod 6 percent, máme problém," dodal.
Krajina by potom totiž nesplnila plán, podľa ktorého sa počas druhého desaťročia dvadsiateho prvého storočia malo jej HDP zdvihnúť na dvojnásobok. Sľuby komunistickej strany, že sa Čína stane (ich slovami) mierne prosperujúcou krajinou, by tak pravdepodobne neboli naplnené.
Rast je pre Čínu dôležitý
Rýchly rast je pritom jedným z hlavných prvkov, ktoré čínsku ekonomiku tak, ako ju poznáme, udržujú v chode. Veľká časť firiem, štátnych i súkromných, je totiž silne zadlžených. Ich dlhy podľa agentúry Bloomberg v septembri minulého roka dosahovali na takmer 30 biliónov eur, čo je vyše 200 percent HDP krajiny. Pre porovnanie - hrubý domáci produkt SR dosiahol v roku 2017 okolo 85 miliárd eur.
Ak sa rast čínskeho HDP výrazne spomalí, mnoho týchto spoločností nebude schopných svoje dlhy splácať a situácia sa veľmi rýchlo stane neudržateľnou.
Tamojšia vláda zatiaľ sľubuje, že sa kľúčové firmy pomocou štátnych fondov v takom prípade bude snažiť udržať "nad vodou".
Dlhové problémy sa však zjavne netýkajú len súkromných a štátnych firiem. V septembri totiž centrálna vláda začala podrobnejšie sledovať príjmy a výdavky jednotlivých miestnych samospráv. To nasvedčuje tomu, že aj ony majú dlhové problémy. Ich dlhy vtedy podľa Reuters celkovo presahovali 39 miliárd eur.
Ani masívny objem čínskej výroby už nedosahuje takých hodnôt ako predtým. Výrobný index nákupných manažérov PMI, ktorý je ukazovateľom ekonomického zdravia výroby, klesol podľa Bloombergu v decembri na 49,4. Hodnota tohto ukazovateľa nižšia ako 50 naznačuje pokles objemu výroby; navyše je to najnižšia úroveň toho indexu od začiatku roka 2016.
Problémy sa môžu dostať aj do Európy
Nepriaznivú situáciu už začína pociťovať aj čínske obyvateľstvo, ktoré je čím ďalej viac nútené osekávať svoje výdavky, píše denník The Guardian. V krajine je navyše obvyklé sporiť v priemere viac peňazí ako v Európe. Číňania teda zo svojich peňazí menej minú, a šetria aj na zahraničných produktoch.
Ekonomické problémy Číny tak časom nemusia doľahnúť len a len na Číňanov. Táto krajina, ako druhá najväčšia ekonomika sveta, je totiž jedným z hlavných ťahúňov medzinárodného rastu.
Za príklad si môžeme zobrať automobilový priemysel. Veľké automobilky ako General Motors či Volkswagen majú z čínskeho trhu väčšie príjmy než z Európy alebo zo Spojených štátov. V Číne sa navyše začínajú hromadiť nepredané vozidlá značky Ford a spoločnosť Tesla tu čelí masívnej miestnej konkurencii výrobcov lacnejších elektromobilov.
Značka Jaguar Land Rover potom okrem iného aj kvôli nedostatočnému dopytu z Číny bude prepúšťať štyri a pol tisíc svojich zamestnancov, pracujúcich prevažne vo Veľkej Británii.
Firmy možno dlhy "prerastú"
Nie všetci však situáciu v Číne vidia čierno. Optimistickí ekonómovia považujú vysoké dlhy firiem "iba" za sprievodný jav čínskeho ekonomického boomu, iní potom tvrdia, že sa v tomto roku začne rast tamojšej ekonomiky stabilizovať.
Podľa nich miestne samosprávy a spoločnosti dlhy "prerastú" a obavy ekonómov sú prehnané, píše Bloomberg. Čínsky dlh je navyše špecifický tým, že na rozdiel od toho, aby si krajina ako celok požičiavala financie od iných štátnych útvarov, je ona sama veriteľom mnohých štátov.
Aj napriek tomu sa však prevažná väčšina analytikov a ekonómov zhodne na tom, že spomalenie rastu čínskej ekonomiky ovplyvní aj Európu a USA, a že môže potenciálne byť nebezpečné. Ak totiž krajina nezačne ťažkosti dostatočne rýchlo riešiť (o čo už sa v rámci svojich plánov na rok 2019 začína snažiť), môže sa podľa Bloombergu stať guľou na nohe svetovej ekonomiky.