Rozdiely medzi mestami a vidiekom sa v USA prehlbujú, čo napomohlo zvoleniu Donalda Trumpa za prezidenta. V mestách sa koncentrujú vzdelanejší, mladší a lepšie platení ľudia, na vidieku naopak tí, ktorých možno označiť za porazených v novom triednom delení. Upozornil na to americký ekonóm David Autor a komentátori jeho prednášky.
Autorove slová hneď vyvolali reakciu. "Existuje sociálna segregácia - plazivá, ale dramatická. Nová triedna spoločnosť sa upevňuje: "Dole" znamená na vidieku. "Hore" znamená vo veľkomeste," napísal v reakcii na Autora Rainer Hank v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung.
V mestách sú vzdelanejší a mladší ľudia
V dnešných amerických veľkomestách je podiel univerzitne vzdelaných ľudí o 20 percentuálnych bodov vyšší ako vo vidieckych regiónoch. V 70. rokoch predstavoval rozdiel iba päť percentuálnych bodov.
Mestská populácia bola v roku 2010 priemerne o šesť rokov mladšia ako vidiecka. V roku 1950 bol pritom priemerný vek v mestách o päť rokov vyšší ako na vidieku, uviedla agentúra Bloomberg.
Spomínané trendy možno pozorovať aj v Nemecku, uviedol expert z univerzity vo švajčiarskom Zürichu David Dorn, ktorý s Autorom spolupracuje.
Delenie praje populistom
Geografické sociálne priepasti kopú hrob liberálnej demokracii. Podľa Hanka zostane vidiek "ideálnou náborovou oblasťou pre populistov". Rozdiel medzi ním a mestami sa totiž nedarí znížiť ani ekonómom ani politikom.
Hank odporúča, aby progresívne firmy a inovatívni mladí ľudia dostávali stimuly ku sťahovaniu na vidiek. Súčasne však pripúšťa, že ani miliónové dotácie by neurobili z malomesta startupové centrum. Nieto z dediny, možno sa dovtípiť.
Podľa Hanka by dnes "porazení" znovu volili Trumpa. Ten má však pravdu, keď varuje pred hrozbou Číny. Autor preukázal, že vyššiu nezamestnanosť medzi Američanmi pracujúcimi v priemysle zavinil do značnej miery čínsky dovoz.
Mestá sa uzatvárajú, miesto hradieb slúžia nájmy
Rozdiely medzi mestom a vidiekom sú známe odnepamäti. Nové a nebezpečné je to, že sa vyostrujú. Predtým mladí ľudia cestovali do miest za vysokoškolským štúdiom. Po založení rodiny sa však často vracali na vidiek, kde bol život bezpečnejší a lepší pre deti. To viedlo k tomu, že sa tí najkvalifikovanejší nehromadili iba v mestách.
V mestách žilo aj mnoho mužov s nízkym alebo stredným vzdelaním, ktorí pracovali v tamojších továrňach. To prispievalo k väčšiemu premiešaniu obyvateľstva v mestách a na vidieku.
Relatívne vyrovnanejšia štruktúra metropolitného a vidieckeho obyvateľstva je však minulosťou. Kto v dnešnej dobe býva v meste, už tam spravidla zostáva navždy. Nielen s procesom deindustrializácie zároveň v metropolách miznú príležitosti pre menej kvalifikovaných.
Autor sa obáva, že menej kvalifikovaným sa viac neoplatí sťahovať do miest. Práce pre nich tam totiž ubúda a/alebo nie je výrazne lepšie platená než (iná práca) na vidieku. "Musíme starostlivo preskúmať naše predpoklady, že veľkomestá sú krajinou príležitostí pre každého," uviedol ekonóm z prestížneho Massachusettského technologického inštitútu (MIT).
Segregáciu posilňujú aj rastúce nájmy v mestách, ktoré si môžu dovoliť len dobre platení ľudia. Výnosné profesie sa pritom koncentrujú práve v mestách.
Najviac pracovníkov tvoria služobníci bohatých
Autor so svojou široko komentovanou prednáškou vystúpil na januárovej výročnej konferencii Americkej asociácie ekonómov v Atlante. Zameral sa na minulosť a budúcnosť práce. Z jeho výkladu vyplýva, že najperspektívnejšie profesie si monopolizovali mestá.
Autor rozlišuje tri skupiny prác. Tie najlepšie platené a aj v budúcnosti najelitnejšie zahŕňajú bankárov a právnikov veľkých firiem. K nim sa po novom radia odborníci na digitalizáciu a umelú inteligenciu.
"Na ceste k odľudšteniu pracovného sveta je potrebných mnoho chytrých ľudí," poznamenal k tomu Hank. V tejto prvej skupine dominujú vysoko vzdelaní mestskí muži.
Druhú skupinu tvoria tí, ktorí nie sú sami bohatí, ale bohatých obsluhujú či rozptyľujú. V tejto skupine sa podľa Autora tvorí najviac nových typov pozícií. Ide okrem iného o someliérov či kozmetičky v nechtových štúdiách. Čoskoro k nim pribudnú inštruktorky jógy, uviedol americký rozhlas NPR. Táto druhá skupina je najpočetnejšia, koncentruje sa tiež v mestách, ale prevládajú v nej ženy.
Tretiu skupinu nazýva Autor "posledná míľa". K nej radí napríklad kuriérov na bicykli či ľudí, ktorí obsluhujú predajné automaty. Všeobecne ide o práce, ktoré sú posledným zvyškom z činností, ktoré už uchvátila automatizácia. Túto najhoršie platenú skupinu zloženú z mužov i žien nájdeme skôr mimo mesta.
Autor sa domnieva, že príjmová nerovnosť medzi troma skupinami sa bude pravdepodobne zvyšovať.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
