Mnoho mladých ľudí vychádza do ulíc a upozorňuje na pasívny prístup vlád k zmene klímy. Čo je podľa vás dôvodom toho, že európske štáty nerobia pre klímu viac?
V prvom rade je to tým, že uvedomenie si, že zmena klímy je naozaj vážna vec, ktorá sa deje, je relatívne čerstvá záležitosť. Na európskej úrovni sme začali konať pred mnohými rokmi, lenže veda nám dnes hovorí, že situácia je omnoho vážnejšia, ako sme si mysleli. Takže musíme v aktivite pridať. Avšak spôsob, ako problém adresovať, je zmenou spôsobu, akým riadime našu ekonomiku, čo je veľmi náročné dosiahnuť za noc. Ľudia majú pravdu, že potrebujú vedieť, kam ich vlády chcú smerovať.
Šéfujete riaditeľstvu pre klímu. Aké sú vo vašom úrade aktuálne priority, na čo sa zameriavate?
Máme rozpracovaný veľmi intenzívny program do roku 2030. Ten je podložený 12 novými zákonmi, od povinných cieľov pre energetickú efektívnosť a podielu obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe až po nové štandardy emisií skleníkových plynov pre autá či nákladné vozidlá a kamióny. A pracujeme s členskými štátmi na ich individuálnych klimatických plánoch, ktoré musia byť doladené, spresnené. Je tam veľa dlhodobého plánovania, čo musíme do desiatich rokov stihnúť. A tým sa to neskončí, musíme naše aktivity zintenzívňovať aj po roku 2030. A preto Komisia navrhuje stanoviť si jasný európsky cieľ – uhlíkovú neutralitu – do roku 2050.
Čo presne znamená uhlíková neutralita?
Eliminovať všetky emisie, ktoré vieme eliminovať, s tým, že zvyšok budeme kompenzovať lesmi a lepším manažmentom pôdy, a s vedomím, že aj výška kompenzácie bude veľmi obmedzená. Preto bude kľúčom dosiahnutie bezuhlíkového hospodárstva.
Myslíte si, že vízie Komisie sú dostatočne ambiciózne na to, aby ich odobrili aj ochranári a aktivisti?
Myslím si, že áno. Reakcie na návrhy Komisie, ktoré dostávame, sú pozitívne. Lenže o tom diskutu...
Zostáva vám 85% na dočítanie.