Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Informoval o tom v utorok európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa Eurostatu v regióne, ktorý platí eurom, sa deficit verejných financií vlani znížil na 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z jedného percenta v roku 2017.
V EÚ klesol na 0,6 percenta z jedného percenta HDP. Zároveň sa v eurozóne pomer verejného dlhu k HDP do konca minulého roka znížil na 85,1 percenta z 87,1 percenta HDP na konci roka 2017 a v EÚ na 80 percenta z 81,7 percenta HDP.
Prebytkové hospodárenie
Spomedzi štátov EÚ zaznamenali v roku 2018 rozpočtový prebytok Luxembursko (2,4 percenta), Bulharsko a Malta (v oboch dve percentá), Nemecko (1,7 percenta), Holandsko (1,5 percenta), Grécko (1,1 percenta), Česko a Švédsko (zhodne 0,9 percenta), Litva a Slovinsko (v oboch 0,7 percenta), Dánsko (0,5 percenta), Chorvátsko (0,2 percenta) a Rakúsko (0,1 percenta).
Írsko malo vlani vyrovnaný rozpočet. Ostatné štáty vykázali deficit verejných financií, pričom dva členské štáty mali tieto deficity rovné alebo vyššie ako tri percentá HDP, a to Rumunsko (-3 percentá) a Cyprus (-4,8 percenta). Slovensko ukončilo rok 2018 so schodkom 0,7 percenta HDP.
Výška dlhu
Čo sa týka štátneho dlhu, na konci roka 2018 mali najnižší pomer vládneho dlhu k HDP v Estónsku (8,4 percenta), Luxembursku (21,4 percenta), Bulharsku (22,6 percenta), Českej republike (32,7 percenta), Dánsku (34,1 percenta) a Litve (34,2 percenta).
Štrnásť členských štátov malo podiel vládneho dlhu vyšší ako 60 percent HDP, pričom najvyšší dlh vykázali Grécko (181,1 percenta), Taliansko (132,2 percenta), Portugalsko (121,5 percenta), Cyprus (102,5 percenta), Belgicko (102 percent), Francúzsko (98,4 percenta) a Španielsko (97,1 percenta).
Slovensko malo na konci roka 2018 vládny dlh 48,9 percenta HDP.
V roku 2018 predstavovali vládne výdavky v eurozóne 46,8 percenta HDP a vládne príjmy 46,3 percenta HDP. V prípade EÚ boli výdavky na úrovni 45,6 oercenta a príjmy 45 percent HDP. V oboch zónach sa pomer verejných výdavkov k HDP oproti roku 2017 znížil, zatiaľ čo pomer verejných príjmov sa zvýšil.
Kritika Maďarska
Eurostat zároveň vyjadril výhrady ku kvalite údajov z Maďarska v súvislosti s klasifikáciou Maďarského združenia pre skladovanie uhľovodíkov (MSZKSZ).
Eurostat sa domnieva, že tieto údaje by mali byť zhrnuté do čísiel verejnej správy. To by viedlo k zvýšeniu vládneho dlhu v roku 2015 o 0,3 percenta HDP, v roku 2016 a v roku 2017 o 0,4 percenta HDP a v roku 2018 o odhadovaných 0,3 percenta HDP. Údaje o deficite by zostali prakticky nezmenené.
Eurostat mal opäť výhrady aj ku kvalite údajov v súvislosti s klasifikáciou nadácií, vytvorených Maďarskou národnou bankou. Eurostat sa domnieva, že tieto nadácie, vrátane ich dcérskych spoločností, by sa mali klasifikovať v rámci verejnej správy.
Výhrady voči Slovensku
To by viedlo k odhadovanému nárastu deficitu verejných financií v roku 2015 o 0,1 percenta HDP, v roku 2016 o 0,2 percenta HDP a v roku 2017 o 0,1 percenta HDP. Údaje o dlhu by zostali nezmenené.
Eurostat vyjadril výhrady ku kvalite údajov vykazovaných Slovenskom v súvislosti so zaznamenaním niektorých výdavkov vynaložených vládou, ktoré by mohli v roku 2018 zvýšiť deficit o 0,3 percenta HDP. Eurostat túto záležitosť prešetrí v spolupráci so Štatistickým úradom SR.