Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
25.06.2019, 14:11

Americký sen Made in China končí. Kvôli obchodnej vojne výroba z krajiny mizne

Z Číny neutekajú iba technologické firmy.

Kvôli obchodnej vojne Čína prestáva byť "továrňou" USA a Donald Trump čiastočne dosiahol svoj cieľ. Hoci colnou vojnou prezident neprinútili americké firmy presunúť výrobu späť do USA, vyzerá to, že ich aspoň donútil opustiť Čínu. Chystajú totiž presun tovární, ktoré vyrábajú tovar pre americký trh.

Hovorí sa hlavne o firme Apple. O tom, že by technologický gigant mohol zo zeme presunúť 15 až 30 percent svojich produkčných kapacít, informoval minulý týždeň denník Nikkei Asian Review. Zamieriť by mal do juhovýchodnej Ázie.

Dôvodom je neistota okolo obchodnej vojny, ktorá zrejme len tak neskončí. Po dodatočnom zdanení čínskeho dovozu v hodnote 200 miliárd dolárov ročne Spojené štáty momentálne zvažujú uvalenie 25-percentného cla aj na všetok zvyšný čínsky import v objeme zhruba 300 miliárd dolárov ročne.

Predstavitelia Applu proti tomuto kroku, ktorý by zasiahol väčšinu ich výrobkov, protestovali v otvorenom liste americkému obchodnému splnomocnencovi Robertovi Lighthizerovi. "Tieto clá povedú k zníženiu prínosu spoločnosti Apple pre americkú ekonomiku," píše sa v liste. Drvivá väčšina produktov Apple sa totiž montuje v Číne.

Éra made in China skončila

V ohrození je však aj "outsourcovaná" produkcia ďalších technologických firiem, ktorá v posledných desaťročiach skončila v Číne. Presun z krajiny plánuje pre časť výroby hardvéru tiež materská spoločnosť Googlu Alphabet. Google už presunul väčšinu produkcie základných dosiek pre americký trh na Taiwan, napísala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Z Číny uteká aj japonský herný gigant Nintendo, informoval denník The Wall Street Journal, pre ktorý je americký trh kľúčový. Tento rok plánuje prísť s dvoma novými verziami svojej populárnej konzoly Switch.

Obchodná vojna medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami dopadá na výrobcov elektroniky. Zdražela ceny súčiastok, čo by sa v konečnom dôsledku mohlo premietnuť aj do cien finálnych produktov. Niektorí z nich preto radikálnym spôsobom menia svoje dodávateľské reťazce.

Týmto spôsobom postupuje napríklad výrobca súčiastok Intel. "Spoločne so svojimi zákazníkmi a partnermi sa snažíme zmierniť nepriaznivé dôsledky dovozných ciel, ktoré by mohli mať vplyv na voľný pohyb tovaru na celom svete," uviedol tento mesiac v rozhovore výkonný riaditeľ spoločnosti Bob Swan. Neznamená to podľa neho len sťahovanie produkcie z Číny, ale aj zameranie sa na odberateľov, ktorí nesídlia v USA.

Z Číny však neutekajú iba technologické firmy. "Éra made in China skončila," vyhlásila v rozhovore pre agentúru Bloomberg tento mesiac Bonnie Tuová, predsedníčka predstavenstva taiwanskej firmy Giant, ktorá je považovaná za najväčšieho výrobcu bicyklov na svete.

Firma začala svoje produkčné kapacity sťahovať už vlani v septembri, kedy sa colná vojna s USA rozbehla naplno. Jednu továreň v Číne uzavrela a presunula zvyšok amerických objednávok mimo krajinu.

Ešte predtým, v lete 2018, predstavil plány na presun tovární i výrobca hračiek Hasbro. Časť produkčných kapacít z Číny presťahuje aj producent domácich spotrebičov Whirlpool.

Ekonomickí migranti sa nevrátia

Rozhodnutie vyrábať tovar pre americký trh v Číne musela v posledných rokoch prehodnotiť aj značka športových a outdoorových kamier GoPro. "Presúvame výrobu pre americký trh do Mexika," vyhlásil v apríli zakladateľ firmy Nick Woodman.

Z májového prieskumu Americkej obchodnej komory v Číne, ktorého sa zúčastnilo 239 členských spoločností, vyplýva, že 40 percent z nich kvôli obchodnej vojne zvažuje, alebo už presunulo časť výroby mimo Čínu, ale do USA sa nevracajú.

Priania Donalda Trumpa, aby firmy dávali prácu Američanom, tak zostávajú nevypočuté. Výrobcovia sa totiž radšej zamerajú na okolité ázijské krajiny, kde sú výrobné náklady nižšie ako v Číne alebo podobne nízke. Podľa komory ich najviac hľadá lokality pre svoje továrne v juhovýchodnej Ázii, Mexiku alebo Indii, Pakistane či na Srí Lanke.

Týchto "ekonomických migrantov" z radov veľkých firiem zrejme v nadchádzajúcich mesiacoch pribudne. Bude záležať najmä na tom, ako sa administratíva prezidenta Trumpa postaví k početným žiadostiam o výnimku z dovozných ciel, ktorými ju americké spoločnosti bombardujú.

Okrem spoločného listu technologických firiem Dell, HP, Intel a Microsoft sa na ňu obrátili napríklad aj výrobcovia obuvi. "Navrhované dovozné clá vo výške 25 percent na obuv by boli katastrofou nielen pre spotrebiteľov a výrobcov, ale aj pre americkú ekonomiku ako celok," píše sa v otvorenom liste Robertovi Lighthizerovi, ktorý podpísalo 173 firiem vrátane značiek, ako je Converse, Foot Locker či Nike .

Prezident Trump bol však doposiaľ k zavádzaniu výnimiek z dovozných ciel značne skeptický. O ďalšom postupe americkej administratívy v obchodnej vojne by mohlo byť jasno koncom tohto týždňa, kedy bude Trump rokovať so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom počas summitu krajín G20 v Japonsku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.