Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.07.2019, 00:00

Extrémne horúčavy nás pripravia až o 80 miliónov pracovných miest, varuje OSN

Kľúčovým zistením je, že vplyv straty produktivity bude nerovnomerný.

Extrémne horúčavy nás pripravia až o 80 miliónov pracovných miest, varuje OSN
Zdroj: TASR/Lewis Joly

Pracovníci v Európe sa v posledných dňoch museli prispôsobiť vysokým teplotám. Nezvyklé horúčavy ovplyvňujú ich pracovnú výkonnosť.

Agentúra OSN varuje, že bude horšie. Vplyv tepelného stresu na globálnu ekonomiku bude do roku 2030 závažný a najviac postihne tých najchudobnejších.

Väčšina pracovníkov v Európe nie je zvyknutá na extrémne teplo. Minulý týždeň si mohli vyskúšať, aké to môže byť, keď sa teploty teplomera vyšplhajú na 40 stupňov Celzia. Horúčavy postihli väčšinu kontinentu a zasiahli samozrejme aj produktivitu pracovníkov.

Extrémne teplo je však už dlho realitou pre milióny zamestnancov po celom svete, predovšetkým potom v niektorých najchudobnejších krajinách a regiónoch sveta. Napísal o tom Deutsche Welle.

Existuje samozrejme rozdiel medzi pracovníkom, ktorý musí v nepríjemnej horúčave pracovať len deň alebo dva a pracovníkom v továrni na výrobu textilu v budove bez klimatizácie či farmárom pracujúcim vonku pri 40 stupňových či vyššej horúčavách.

Tepelný stres vzniká, keď teplo prevyšuje mieru, ktorú môže ľudské telo bežne znášať bez utrpenia. Ako uvádza Medzinárodná organizácia práce (ILO), všeobecne k nemu dochádza pri teplotách nad 35 stupňov. Podľa novej správy agentúry OSN, ktorá podporuje pracovné štandardy po celom svete, sa situácia ešte zhorší.

Práca na teplejšej planéte

Štúdia nazvaná "Práca na teplejšej planéte - vplyv tepelného stresu na produktivitu práce", hovorí, že výrazný nárast tepelného stresu by mohol do roku 2030 znížiť úroveň produktivity na celom svete o ekvivalent 80 miliónov pracovných miest na plný úväzok. To by znamenalo straty vo výške 2,1 biliónov eur.

Podľa prognóz, ktoré počítajú s celosvetovým nárastom teploty o 1,5 stupňa Celzia do roku 2100, by sa takéto zvýšenie stalo realitou už v roku 2030. Kvôli extrémnym teplotám a teplotnému stresu by sa celosvetová pracovná doba znížila o 2,2 percenta.

Tento odhad sám o sebe je konzervatívny. Predpokladaný globálnej nárast teploty o 1,5 stupňa Celzia je hlboko pod nedávnymi odhadmi Svetovej meteorologickej organizácie OSN. Podľa tej by mohla teplota do konca storočia vzrásť o 3 až 5 stupňov.

Najhoršie teploty zasiahnu poľnohospodárstvo. Takmer jedna miliarda ľudí na celom svete pracuje v poľnohospodárstve, ktoré do roku 2030 stratí podľa predpokladov 60 percent pracovných miest. Vážne bude zasiahnuté tiež stavebníctvo, pričom sa očakáva, že dôjde k strate miliónov pracovných miest.

Ďalšími ohrozenými odvetviami sú environmentálne tovary a služby, zber odpadu, havarijné služby, opravárske práce, doprava, cestovný ruch, šport a niektoré formy priemyselnej práce.

"Vplyv tepelného stresu na produktivitu práce je vážnym dôsledkom zmeny klímy, čo prispieva k ďalším nepriaznivým vplyvom, ako sú zmeny dažďa, zvyšovanie hladiny morí a strata biodiverzity," povedala vedúca oddelenia oddelenia výskumu ILO Catherine Sagetová.

Najviac postihnuté sú najchudobnejšie regióny

Správa podrobne hodnotí, ako budú postihnuté rôzne regióny sveta, konkrétne Afrika, Amerika, Arabské štáty, Ázia a Tichomorie, Európa a stredná Ázia. Kľúčovým zistením je, že vplyv straty produktivity bude nerovnomerný. Najviac klesne produktivita a počet pracovných miest v južnej Ázii a západnej Afrike. Malo by ísť až o 50 miliónov pracovných miest.

"Môžeme očakávať väčšiu nerovnosť medzi krajinami s nízkymi a vysokými príjmami a zhoršujúce sa pracovné podmienky pre najzraniteľnejších, ale aj vysídľovanie ľudí," povedala Sagetová, ktorá patrí medzi hlavných autorov správy.

Chudobnejšie ekonomiky majú menej zdrojov, aby sa s extrémnym teplom vyrovnali. Extrémne teplo a zmena klímy tak podľa správy posilní existujúcu hospodársku nerovnováhu na celom svete. To tiež výrazne zvýši migráciu pracovníkov, ktorí utekajú z najviac postihnutých častí sveta.

Potrebné investície a akcie

Autori tvrdia, že riešenia sú k dispozícii. Vyzývajú svetové vlády, aby už teraz podnikli kroky na riešenie rizík tepelného stresu a ich následného vplyvu na pracovníkov.

"Aby sme sa prispôsobili tejto novej realite, je naliehavo potrebné prijať vhodné opatrenia vlád, zamestnávateľov a pracovníkov zameraných na ochranu najzraniteľnejších osôb," hovorí Sagetová.

Odporúča štrukturálnu transformáciu vidieckych ekonomík, aby poľnohospodári nemuseli v nových podmienkach pracovať tak tvrdo, rovnako ako programy rozvoja zručností a investície do infraštruktúry a technológií na boj proti účinkom tepla v rôznych častiach sveta.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.