Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.07.2019, 18:30

Perla Nílu kolabuje, tvrdí bývalý egyptský minister. Odborníci nesúhlasia

Kritici ministra obvinili zo zverejňovania nepodložených klamstiev a odkázali na ekonomické údaje, ktoré ukazujú opak.

Perla Nílu kolabuje, tvrdí bývalý egyptský minister. Odborníci nesúhlasia
Zdroj: Archív HN

Bývalý egyptský minister investícií Yehia Hamed na začiatku júna napísal pre server Foreign Policy článok, v ktorom tvrdí, že egyptská ekonomika nie je na vzostupe, ale kolabuje.

Kritici ministra bývalej Morsiho vlády obvinili zo zverejňovania nepodložených klamstiev a odkázali na ekonomické údaje, ktoré ukazujú opak.

Hamed vo svojom článku tvrdí, že egyptský prezident Abdel Fattah al-Sisi v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom (MMF) zapredal svoju krajinu ako investičný cieľ, pritom životná úroveň obyčajných Egypťanov klesá a elity si ďalej napĺňajú vrecká.

"Len rok po tom, čo sa Egypt stal globálnou investičnou destináciou, sa investori hrnú, aby na miestnych kapitálových trhoch zbohatli. To všetko ale zakrýva temnejšiu realitu. V decembri 2018 sa napríklad zahraničný dlh v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 20 percent," tvrdí Hamed.

Hamed kritizuje hlavne to, že vláda veľkú časť verejných financií používa na splatenie úrokov z nesplateného dlhu, namiesto toho, aby podporila občanov a investovala do zdravotníctva, vzdelávania a infraštruktúry.

"Ak bude súčasný trend pokračovať, Egypt čoskoro zbankrotuje. Potom je len otázkou času, kedy ľudia vezmú veci do vlastných rúk a začnú hľadať svoje domovy niekde inde. Vplyv masovej migrácie potom, čo zlyhala Líbya, bol enormný. Egypt je pätnásťkrát väčší, následky by preto boli nepredstaviteľné," varuje Hamed s tým, že cieľom migrantov bude Európa.

Neoprávnená kritika?

Bývalý minister, ktorý slúžil v poslednej demokraticky zvolenej vláde Egypta v rokoch 2012 až 2013, tiež poukazuje na správu, ktorú vydala Svetová banka v apríli 2019. Podľa tej je približne 60 percent obyvateľov krajiny buď chudobných alebo zraniteľných. 

Odborník na egyptské kapitálové trhy a profesor na Americkej univerzite v Káhire Ahmed Shams El Din vo svojej reakcii na Hamedov článok vysvetľuje, prečo s Hamedovými slovami nesúhlasí.

"Hamed vo svojom článku nepriamo naznačuje, že medzinárodní investori musia byť bezradní, pretože na egyptských trhoch investujú miliardy dolárov a tamojšia vláda pritom zle hospodári s ekonomikou. V úvode síce rozumne kritizuje vysokú úroveň dlhu Egypta a nárast úrovne chudoby po ekonomických reformách z roku 2016, pokračuje ale nereálnym a nespravodlivým pohľadom na ekonomické výzvy krajiny," tvrdí El Din.

Podľa El Dina je iróniou, že práve Hamed varuje ľudí pred rastúcim schodkom, pretože ten je teraz najmenej o 300 bázických bodov nižšie, než keď bol Hamed ministrom.

Navyše vraj pri obhajobe svojich argumentov používa spornú metodiku. "Vládne intervencie a úroková politika sa nemiešajú. Existuje veľa vážnych problémov, z ktorých môžu Egypťania obviňovať vládu, ale je bláznovstvom obviňovať vládu z dočasne vysokých úrokových sadzieb, pretože sadzby zostávajú všade mandátom centrálnych bánk," vysvetľuje El Dino.

Kriticky sa k Hamedovým slovám vyjadril tiež denník Egypt Today. "Jeho článok je plný názorov a dohadov, ktoré nie sú podložené dôkazmi. Skutočným problémom ale nie je Hamed, ale americký časopis Foreign Policy a jeho nedostatok profesionality, pretože nechal utečenca Moslimského bratstva publikovať svoj článok bez kontroly faktov a akéhokoľvek overovania," píšu redaktori servera Egypt Today.

Definícia ekonomického kolapsu

El Dino hovorí, že kritiku úsporných opatrení v krajine, ktorá trpí štrukturálnou fiškálnou nerovnováhou by očakával skôr od niekoho z egyptskej ľavice, ktorá bola od začiatku proti opatreniam, ktoré vláda prijala v roku 2016, aby napravila verejné financie.

"Kritika člena pravicového Moslimského bratstva, ktoré sa dlho presadzovalo na Západe ako silný obhajca slobodného trhu a politiky priaznivej pre investorov, je prekvapivá. Hamed a jeho vtedajší kabinet boli v roku 2012 veľmi blízko k dohode s MMF, aby vyriešili bezútešnú ekonomickú situáciu v krajine. Egypt sa potýkal s vážnym nedostatkom cudzej meny, enormným čiernym trhom, nedostatkom energie a základných produktov, únikom kapitálu a prepadom investícií, ktorý viedol k anemickému rastu, stagflácii a nárastu nezamestnanosti," komentuje situáciu El Dino.

Profesor poukazuje na to, že obdobie od roku 2012 do roku 2013 by sa dalo označiť za najhoršiu hospodársku krízu Egypta od 30. rokov. "Ak Hamed nemôže verejne tvrdiť, že MMF navrhol vláde Moslimského bratstva iný program ako klasický program fiškálnej disciplíny a menovej prísnosti, alebo že jeho vláda bola pripravená znížiť masívny dvojitý deficit bez zvýšenia daňových príjmov, racionalizácie dotácií a plávajúcej meny, potom je jeho článok len pokusom o popretie finančných úspechov súčasnej vlády," hovorí El Dino.

Ekonomika Egypta by sa zrútila len v prípade, že by spĺňala definíciu ekonomického kolapsu. Egyptu sa ale podľa El Dina podarilo znížiť deficit bežného účtu z viac ako 5 percent HDP na menej ako 2,5 percenta z udržateľných zdrojov príjmov (bez grantov). Ďalším úspechom je podľa neho to, že krajina dosiahla o polovicu nižšieho rozpočtového deficitu. To je známkou hospodárskeho oživenia.

Zahraničný a verejný dlh

Zahraničný a verejný dlh Egypta v posledných rokoch naozaj vzrástol, ale podľa El Dina je to len jedna strana príbehu. "Než sa dostaneme k prekvapivému záveru o zrútení ekonomiky, je potrebné najprv porovnať rast dlhu s rastom HDP, analyzovať základy platobnej bilancie a udržateľné zdroje zahraničných mien a preskúmať náklady na obsluhu zahraničného dlhu," upozorňuje El Dino.

Podľa údajov Svetovej banky a CEIC je zahraničný dlh Egypta v pomere k HDP hlboko pod priemerom rozvíjajúcich sa trhov. Kým v Egypte tvorí približne 32 percent HDP, na rozvíjajúcich sa trhoch dosahuje 42 percent. Turecký dlh napríklad tvoria 58 percent HDP, malajzijský 63 percent, v Čile je to 62 percent, v Juhoafrickej republike 48 percent, v Maroku 44 percent, vo Vietname 43 percent a v Mexiku 36 percent.

Okrem makroekonomických ukazovateľov je kľúčová štruktúra zahraničného dlhu Egypta. Zo zahraničného dlhu krajiny vo výške zhruba 100 miliárd dolárov je viac ako 60 percent od medzinárodných inštitúcií, ako je MMF, Svetová banka a spojencami Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). Dlh krajine poskytli za zvýhodnenú cenu v priemere o menej ako polovicu toho, čo dnes Egypt platí za svoje eurobondy.

Súkromný sektor zohráva dôležitú úlohu

"Ekonomika v Egypte nie je v žiadnom prípade dokonalá, ale krajina dodržala finančnú a menovú stránku svojho reformného programu, s výnimkou stále veľmi vysokých úrokových sadzieb, ktoré sú skutočnou záťažou. Aj napriek tomu bude odstránenie štrukturálnych nerovnováh v ekonomike trvať ešte dlho," upozorňuje El Dino.

Problematická je napríklad šedá ekonomika krajiny, ktorá je stále dostatočne veľká na to, aby zaťažovala celkovú ekonomickú efektívnosť. Akumulácia kapitálu zostáva pod cieľom, miera domáceho sporenie je veľmi nízka, a to aj po spotrebnom šoku, ktorý vyvolal proces ekonomickej rovnováhy, lebo disponibilný príjem Egypťanov zasiahla inflácie a vládne fiškálne kontroly. Zahraniční investori sú aj naďalej vystavení globálnym rizikám na rozvíjajúcich sa trhoch, geopolitickému napätiu na Blízkom východe a zlej domáce inštitucionálnej kapacite.

Agentúra Reuters pred pár dňami zverejnila správu o tom, že zahraničné priame investície v egyptskom neropnom hospodárstve klesli v prvých troch mesiacoch tohto roka na najnižšiu úroveň za najmenej päť rokov, čo podporilo nedôveru v prísny nápravný program MMF, ktorý sa blíži ku koncu.

Podľa údajov Reuters dosiahli priame zahraničné investície, okrem tých do ropného priemyslu, približne 400 miliónov dolárov. V predchádzajúcom štvrťroku to pritom bolo 950 miliónov dolárov.

Ekonómovia tvrdia, že nedostatok spotrebiteľského dopytu po takmer troch rokoch úsporných opatrení, vysoké úrokové sadzby a expanzia štátnych podnikov do ekonomiky, tlmia chuť investorov. "Medzi otázky, ktoré musí krajina riešiť, patrí správa vecí verejných, byrokracia a konkurenčné prostredie v reálnej ekonomike," povedal ekonóm z Goldman Sachs pre Blízky východ Farouk Sousse.

Turizmus je základom egyptskej ekonomiky

Egypt má v posledných rokoch určitý úspech v posilňovaní zahraničných investícií v ropnom a plynárenskom sektore, najmä po objavení oblasti Zohra v roku 2015, ktorá je najväčšou v Stredomorí. Zvýšili sa tiež príjmy z cestovného ruchu a počet Egypťanov pracujúcich v zahraničí.

Výnos z cestovného ruchu v Egypte, ktorý je jedným z hlavných zdrojov v cudzej mene, vzrástol v treťom štvrťroku fiškálneho roku 2018/2019 z 2,26 miliardy dolárov na 2,6 miliardy dolárov. Toto číslo však bolo v medzikvartálnom porovnaní nižšie, lebo cestovné príjmy v októbri až decembri 2018 dosiahli 2,86 miliardy dolárov. Cestovný ruch by sa mal podľa odborníkov aj naďalej zlepšovať, pretože budú pribúdať nové lety do Egypta, najmä z Európy.

Turizmus by ale v Egypte mohol fungovať oveľa lepšie, keby v posledných rokoch neutrpel straty kvôli opakovaným teroristickým útokom na turistov i miestnych. Kým v roku 2010 mal Egypt 14 miliónov návštevníkov, potom čo teroristi v roku 2015 zostrelili ruské lietadlo pri letovisku Sharm el Sheikh a zabili 224 ľudí, klesol podľa Svetovej banky počet na 5,3 milióna turistov. Od tej doby sa odvetvie trochu zotavilo a v roku 2017 krajinu navštívilo 8,3 milióna ľudí.

Zem sa s terorizmom síce snaží bojovať, podľa odborníkov ale nepoužíva tie najlepšie prostriedky. Ako uvádza Organizácia pre svetový mier, po smrteľnom útoku na mešitu v Sinai vo februári 2018, pri ktorom zomrelo viac ako 300 ľudí, začala egyptská armáda rozsiahlu vojenskú kampaň proti podozrivým teroristickým skupinám. Podľa BBC ale dochádza k zneužívaniu sily a kampaň je preto vyšetrovaná. Viac než užívanie tvrdej sily odborníci krajine odporúčajú mäkké techniky ako dodržiavanie medzinárodných zákonov o ľudských právach a diplomatické prostriedky, inak sa môže situácia ešte zhoršiť.

Reformy pôsobili nátlak hlavne na Egypťanov so strednými a nižšími príjmami. Na druhú stranu vznikal väčší počet pracovných miest a došlo k oživeniu reálnych príjmov a celkových štátnych služieb.

"Najdôležitejšie je, že Egypt potrebuje dynamický a zdravý súkromný sektor, ktorý podnieti rast a zamestnanosť. Je potrebné podporovať malé podniky a investovať do inovácií, finančného začlenenia a odborného vzdelávania s cieľom podporiť rast a udržateľný rozvoj. Ak však porovnáte súčasné ekonomické výzvy Egypta s tými, ktoré boli pred piatimi rokmi, a zamyslíte sa nad ďalšími štrukturálnymi hospodárskymi a finančnými výzvami rozvíjajúcich sa trhov, je zrejmé, že ekonomiku Egypta čaká s väčšou pravdepodobnosťou rast než kolaps," uzatvára El Dino.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.