Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
15.07.2019, 11:41

Novodobý kolonializmus. Čína posilňuje svoj vplyv v Afrike, štáty zavádzajú povinnú výučbu čínštiny

  • Čína pokračuje vo svojej kultúrnej invázii.
  • Za čínskej štátnej podpory už niekoľko afrických štátov zaviedlo povinnú čínštinu na školách a ázijská veľmoc tak doháňa vo výučbe jazykov aj Francúzsko.
  • Podľa odborníkov tak Čína pomaly začína obdobie neokolonializmu.
Novodobý kolonializmus. Čína posilňuje svoj vplyv v Afrike, štáty zavádzajú povinnú výučbu čínštiny
Zdroj: Reuters

"V jasne osvetlenej triede sedí okolo dvadsať detí a náruživo spievajú čínsku národnú hymnu," opisuje reportér CNN Aanu Adeoye. V pozadí sa potom rozoznie ďalšia čínska pieseň. Celá scenéria sa však neodohráva v Čínskej ľudovej republike, ale v tisíce kilometrov od Číny vzdialenej škole Lakewood Premier v kenskej metropole Nairobi.

Naprieč celou Keňou sa už v priebehu tohto roka učí mandarínčinu niekoľko stoviek detí a od budúceho roka bude kontinentálna čínština zaradená v rade škôl medzi povinne vyučované jazyky.

"Vybrala som si čínštinu ako prvý jazyk, pretože je zaujímavé učiť sa cudzie jazyky, ale aj z toho dôvodu, že chcem cestovať a pracovať v Číne," povedala pre americkú televíziu 13-ročná Sandra, ktorá nastúpila do prípravného kurzu orientálneho jazyka, aby mala náskok, keď jej v novom školskom roku začne povinná výučba.

Keňa však nie je jediným africkým štátom, kde sa čínština rozmáha. V Ugande už od minulého roka prebieha povinná výučba čínštiny na 35 stredných školách a silnú podporu získava aj v Juhoafrickej republike.

"Ekonomická pozícia Číny zosilnela a Keňa podporí občanov, ktorí si želajú naučiť sa mandarínsky," vysvetlil začiatkom roka pre čínsku agentúru Xinhua šéf kenského Inštitútu pre školské osnovy Julius Jwan. A podobne vidí situáciu aj jeho ugandský náprotivok Henry Adramunguni

Príležitosť získať prácu

"Chceme tým dať príležitosť Uganďanom, aby mohli získať prácu, či vzdelanie za hranicami. Preto im dávame možnosť učiť sa po čínsky," uviedol pre CNN.

Učitelia čínštiny v afrických krajinách sú poväčšinou školení v Inštitúte Konfucius - neziskovej organizácii, ktorá šíri čínštinu vo všetkých krajinách sveta. Jeho pôsobenie začalo v roku 2005 na univerzite v Nairobi a počas niekoľkých rokov rozšíril svoju pôsobnosť do 48 afrických štátov. Inštitút je vždy z polovice financovaný vládou a z polovice hostiteľskou univerzitou.

​Počas niekoľkých rokov sa tak Čína dostala na druhé miesto v počte jazykových inštitútov na svete, pred ňou je už len Francúzsko, ktoré dominuje rebríčku predovšetkým vďaka svojej kolonialistickej minulosti. Podľa odborníčky na medzinárodné vzťahy Ilarie Carrozzaovej z London School of Economics Čína dúfa, že skrz jazyk a tzv. soft power (schopnosť štátu ovplyvniť správanie ostatných bez nátlaku), získa v Afrike veľký vplyv.

Záujem o čínštinu je napokon pochopiteľný. Čínska ľudová republika od roku 2000 investovala cez pôžičky do afrických krajín v rámci iniciatívy Pás a cesta 143 miliárd dolárov. Peniaze umožnili vybudovanie nových diaľnic, priehrad, štadiónov, letísk, ale aj mrakodrapov.

Čínsky neokolonializmus

Podľa odborníkov tak prichádza nové obdobie kolonializmu, tentoraz však s čínskou tvárou. "Čínske aktivity a správanie v Afrike môžu byť opísané len ako neo-koloniálne a zneužívajúce Afričanov," uviedol pre portál National Interest analytik Bradley A. Thayer. Čína totiž do Afriky masívne investuje, ale vo viacerých prípadoch z týchto investícií profituje skôr Čína ako miestni.

A nejde len o ľudskú prácu. Čína svoj vplyv posilňuje aj inak. Ázijská veľmoc napríklad poskytla bezúročnú pôžičku aj na rýchlodráhu medzi Etiópiou a Keňou. Podmienkou bolo, že ju vybudujú čínske firmy, budú na nej jazdiť čínske vlaky, platiť čínske štandardy a prevádzkovať ju bude čínska spoločnosť. Africké vlády tak de facto zaplatia Číne za to, že bude vlastniť africkú infraštruktúru.

Ďalším problémom je, že čínske firmy nechcú zamestnávať miestnych. Privážajú si vodičov, stavbárov a prakticky všetkých zamestnancov, ktorí následne žijú mimo miestnej spoločnosti a vytvárajú si vlastné komunity. Navyše je veľmi zložité odhadnúť, koľko Číňanov v afrických štátoch žije.

Na tento problém napríklad upozornil už v roku 2007 bývalý viceprezident Zambie Guy Scott, podľa ktorého nikto nebol schopný odhadnúť, koľko Číňanov vlastne v krajine žije. Neoficiálne čísla hovorila aj o desiatkach tisíc.

"Ani nevieme, ako sa sem dostali," uviedol Scott pre denník The Guardian. "Napríklad naše textilky nie sú schopné konkurovať tým ich, ktoré sú dotované zo zahraničia. Mali sme tu veľa zlých ľudí. Bieli boli zlí, Indovia boli ešte horší, ale Číňania sú zo všetkých najhorší," dodal.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.