Cola s drogou mala slúžiť ako liek

V človeku vyvoláva eufóriu, zvyšuje sebavedomie, energiu i libido, znižuje napätie a únavu. Na druhej strane zvyšuje krvný tlak, zrýchľuje činnosť srdca, sťahuje cievy, poškodzuje mozgovú kôru a rozleptáva nosovú priehradku. Po chvíli od užitia môže takisto nastúpiť depresívna nálada či bludová parazitóza. Teda stav, keď má človek pocit, že mu pod kožou behajú chrobáky či iný hmyz a ktorý môže viesť k sebapoškodzovaniu.

Všetky spomenuté pocity a nálady vyvoláva kokaín – droga, ktorú v roku 1922 vyhlásili Spojené štáty za ilegálnu. A zároveň jedna zo zložiek, ktorú v tých časoch mala The Coca-Cola Company zahrnúť do receptúry svojho slávneho kolového nápoja.

Zo sirupu hviezda pultov
To, či skutočne išlo o mýty alebo o pravdu, dodnes nie je stopercentne preukázané. Faktom však je, že na začiatku 19. storočia bol názor verejnosti i vedcov na kokaín diametrálne odlišný než v súčasnosti.

Žuvanie listov koky malo v Južnej Amerike niekoľkotisícročnú tradíciu a ako rekreačnú drogu ju používali umelci aj intelektuáli. „Musíme si uvedomiť, že verejnosť si vtedy myslela, že brať kokaín je normál