Národná banka Slovenska zverejnila novú predikciu rastu, ktorú znížila na úroveň 2,4 percenta. Dôvody, ktoré sa spomínajú, sú najmä zahraničné – brexit, obchodné vojny, neistota v Európe, problémy v Nemecku. Vidíte však štrukturálne problémy aj na Slovensku?
Súhlasím, že väčšina dôvodov je mimo nás. Ochladzovanie vo veľkých krajinách, od ktorých závisíme, je evidentné. Ak dôjde ku kríze, je životne dôležité, či ekonomika má vytvorený vankúš na zmiernenie dosahov, a z toho pohľadu sme tie roky premrhali. My sme mali jeden z najlepších vývojov verejných príjmov. Len za roky 2013 až 2018 sme mali takmer dvojnásobný nárast verejných príjmov oproti priemeru EÚ. A aj krajiny, ktoré mali ten nárast nižší, prešli od deficitných k prebytkovým rozpočtom. Ale Slovensko má stále deficitný rozpočet. Je to jednoznačný dôkaz veľmi nezodpovednej politiky. Navyše je tu hrozba, že ten deficit bude ešte vyšší, ako by si ministerstvo financií prialo. V parlamente vidíme doslova preteky v populizme pri schvaľovaní opatrení, ktoré zvyšujú verejné výdavky. Dokonca prechádzajú vyššou ako ústavnou väčšinou.
Ďalší fakt na ilustráciu toho, ako sme premrhali toto obdobie, je, že v roku 2018 už malo 13 krajín EÚ prebytkový rozpočet a jedna vyrovnaný. My sme v tej polovici krajín, ktorá má deficitné rozpočty. Ale my sme mali najlepšie predpoklady byť v prebytku.
Ako sa pozeráte na argument, že sa štát musí podeliť s ľuďmi?
Je úplne najľahšie rozdávať, najmä keď máte dobré časy, o ktoré ste sa nepričinili. Lenže teraz už nie je otázka, či prídu zlé časy, ale kedy prídu. Trhová ekonomika je spojená aj s recesiou a krízou a je len otázka času, kedy príde. Existujú výskumy, že je zásadný rozdiel, či krajina disponuje vankúšom, rezervou, keď môže v čase krízy zvýšiť verejné výdavky, aby eliminoval...
Zostáva vám 85% na dočítanie.