Spomalenie svetového obchodu má najtvrdší dopad na Európsku úniu, ktorá sa okrem negatívnych dôsledkov obchodného konfliktu medzi Spojenými štátmi a Čínou borí tiež s neistotou okolo odchodu Británie z EÚ a s útlmom nemeckého priemyselného sektora. Podľa ekonomického denníka Financial Times (FT) to vyplýva z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Export z EÚ sa v treťom štvrťroku znížil oproti predchádzajúcim trom mesiacom o 1,8 percenta, zatiaľ čo import klesol o 0,4 percenta. Pokles dovozu a vývozu zaznamenali všetky veľké ekonomiky EÚ. Prepad exportu v EÚ bol oveľa výraznejší ako pokles o 0,7 percenta, ktorý vykázala celá skupina najväčších ekonomík sveta G20, píše Financial Times.
"Európsky obchod výrazne ovplyvňuje neistota okolo obchodnej vojny a okolo brexitu," uviedol ekonóm Timme Spakman zo spoločnosti ING. "Na európsky obchod malo dopad aj spomalenie nemeckého priemyslu, pretože nemeckí výrobcovia namiesto dovozu nových polotovarov čerpajú zásoby," dodal.
Slabý výkon zahraničného obchodu predstavuje významnú brzdu hospodárskeho rastu v Európe. Mnoho európskych ekonomík je totiž na obchode veľmi závislých, upozorňuje FT.
Čelné centrálne banky v reakcii na spomaľovanie hospodárskeho rastu a útlm obchodu v posledných mesiacoch prikročili k uvoľňovaniu menovej politiky, to sa však podľa analytika Adama Slatera zo spoločnosti Oxford Economics ešte neprejavilo a vyhliadky pre blízku budúcnosť zostávajú nepriaznivé. "Akékoľvek zlepšenie situácie v obchode sa zdá byť krehké a obmedzené," uviedol Slater.
Európska centrálna banka (ECB) sa v septembri rozhodla podporiť ekonomiku eurozóny znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupov dlhopisov. Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa v tohtoročnom treťom štvrťroku zvýšil len o 0,2 percenta, čo je rovnaké tempo ako v druhom kvartáli.