Pri silnejúcich snahách o zníženie spotreby a uhlíkovej stopy je likvidácia oblečenia, elektroniky aj ďalšieho tovaru za miliardy eur alarmujúce zistenie, uviedol web nemeckej stanice Deutsche Welle.
Francúzsko je prvou krajinou, ktorá zakázala vyhadzovanie jedlých potravín. Minulý týždeň krajina hlasovala o rozšírenie zákazu na textil a ďalší spotrebný tovar. Zákaz by začal platiť koncom budúceho roka.
Tovar jednoducho zničia
Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzová potom vyhlásila, že chce zamedziť zbytočnému ničeniu nového tovaru. Pracuje na novele zákona o cirkulárnej ekonomike, o ktorej sa bude hlasovať v nasledujúcich mesiacoch.
Ministrov životného prostredia oboch krajín k akcii podnietili informácie o tom, že módne spoločnosti, ako napríklad H&M a Burberry, ničia vrátený tovar, ktorý predávajú prostredníctvom online obchodov, ako sú Amazon, Zalando a Otto.
"Tento ekonomický model nadprodukuje tovar, ktorý nie je pre nikoho užitočný. A namiesto ďalšieho predaja ho ničí. Je to ekologický nezmysel," okomentovala situáciu Alma Dufourová z kampane proti nadmernej spotrebe vo francúzskom Les Amis de la Terra.
Vládne úsilie však komplikuje fakt, že veľké spoločnosti nemusia zverejňovať, koľko tovaru vyhodia alebo zničia.
Nedostupná dáta
Neexistujú žiadne konkrétne údaje o celkovom množstve zničeného spotrebného tovaru v EÚ, ale francúzska a nemecká vláda nedávno zverejnili svoje odhady. Tie sa však veľmi líšia. Zatiaľ čo podľa nemeckej vlády sa v roku 2010 v krajine zničil tovar za sedem miliárd eur, francúzske odhady hovoria o tovare za 630 miliónov eur v roku 2014. Skutočnosť však môže byť oveľa vyššia, okrem iného aj preto, že spotreba, online predaja aj vratky tovaru odvtedy narástli.
Preto sa tiež teraz veľkí online obchodníci ocitajú pod prísnejšou kontrolou. Podľa prieskumu obchodného inštitútu EHI medzi nemeckými, rakúskymi a švajčiarskymi firmami sa 70 percent vráteného tovaru znovu predá s označením ako zánovné, rozbalené a podobne. Problém je, že nikto nevie, čo sa stane so zvyšnými tridsiatich percentami.
Online predajcovia tieto zistenia spochybňujú. Zalando a Otto tvrdia, že z vráteného tovaru sa zlikviduje menej ako jedno percento. Hovorca nemeckého Amazonu žiadne číslo neoznámil, iba konštatoval, že len ak neexistuje iná možnosť, posielajú niektoré vrátené výrobky na recykláciu, v krajnom prípade na skládku. Francúzska pobočka Amazonu oznámila, že zničí len malý zlomok nepredaného tovaru.
Spaľovanie nového oblečenia
Módny priemysel čelí kritike za údajné spaľovania odevov, ktoré by sa inak dali ešte normálne nosiť. Kritici upozorňujú, že mainstreamové značky ničí lacné oblečenie, ktoré by inak bolo príliš drahé skladovať, zatiaľ čo drahé odevy sa likvidujú, aby sa predišlo ich predaju na čiernom trhu.
Britská spoločnosť Burberry v roku 2018 zničila hotové výrobky, vrátane tašiek a parfumov, za 33,8 miliónov eur. Kvôli tlaku verejnosti od tejto praxe neskôr upustila. Ako napísal web Greenpeace, pri pálení oblečenia bol v roku 2017 pristihnutý aj módny kolos H&M.
Ako tomu zabrániť?
Podľa bojovníkov proti plytvaniu je nutné sústrediť sa na tri oblasti: na spotrebiteľov, ktorí nakupujú viac než potrebujú, maloobchodníkov, ktorí ničia použiteľný tovaru, a právny a daňový systém, ktorý by firmy od týchto praktík mohol odradiť.
Niektoré riešenia môžu byť celkom jednoduché a bezbolestné. Jedna z charitatívnych spoločností v Nemecku prijíma produkty od partnerských výrobcov a maloobchodníkov, ako je Amazon, a distribuuje ich potrebným. Problémom je však daň z pridanej hodnoty u darov, kvôli ktorej je pre spoločnosti výhodnejšie nepredaný tovar zničiť.
Aj keď je darcovstvo zaujímavým riešením, aktivisti varujú, že k zníženiu uhlíkovej stopy v tomto odvetví prispeje len veľmi málo. "Darovanie by nemalo nahradiť vyhadzovanie. Nevyrieši nadprodukciu," hovorí Viola Wohlgemuthová z nemeckej pobočky Greenpeace.