Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
08.04.2020, 08:42 Aktualizované dňa 08.04.2020 o 13:37

Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne? Holanďania boli veľmi tvrdí, tvrdí diplomat

Euroskupina rokovala o záchrannej sieti, ktorú by tvorili tri kľúčové prvky v hodnote pol bilióna eur.

Prečo stroskotali rokovania o úniovom záchrannom pláne? Holanďania boli veľmi tvrdí, tvrdí diplomat
Zdroj: ijclark

Ministri financií Európskej únie (EÚ) sa v stredu nedohodli na záchrannom pláne, ktorý by pomohol najzasiahnutejším členským štátom čeliť dôsledkom pandémie nového koronavírusu. Holandsko totiž trvalo na tom, aby pomoc bola spojená s podmienkami, čím zablokovalo dohodu.

Euroskupina, neformálne združenie ministrov financií eurozóny, bude preto vo štvrtok (9. 4.) pokračovať v rokovaniach. Oznámil to na sociálnej sieti Twitter jej šéf Mario Centeno. "Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme," uviedol Centeno.

Stroskotali na dvoch bodoch

Lídri EÚ dali minulý mesiac ministrom financií dva týždne do 9. apríla na to, aby schválili balík opatrení na podporu ekonomík bloku v hodnote zhruba pol bilióna eur. Mal by zahŕňať ponuku dodatočnej likvidity firmám, pomoc vládam pri financovaní pracovných programov a poskytnutie úverových liniek štátom, ktoré majú problémy s prístupom na finančné trhy. Podľa zdrojov, ktoré nechceli byť menované, rokovania však uviazli na dvoch kľúčových bodoch.

Taliansko požadovalo od svojich partnerov určitý priamy záväzok, že eurozóna zváži vydanie spoločných dlhopisov ako súčasť spoločnej reakcie na krízu a na obnovu. Podobné návrhy na spoločné zdieľanie rizík a dlhovej záťaže však dlhodobo odmietajú fiškálne disciplinované štáty bloku ako sú Holandsku, Nemecko a ďalšie sverné krajiny.

Štáty na juhu majú zase obavy, že bez spoločnej emisie tzv. koronabondov sa niektoré z najzraniteľnejších ekonomík bloku prepadnú do dlhov a výsledkom by mohla byť "dvojrýchlostná" eurozóna.

Okrem toho sa ministri neodkázali dohodnúť na podmienkach, ktoré by boli spojené s úverovými linkami zo záchranného fondu - Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Holandsko trvá na tom, aby boli úvery od ESM spojené s prísľubom strednodobých ekonomických reforiem.

Taliani a Španieli odmietajú podmienky

Nemecký minister financií Olaf Scholz v stredu ráno vyzval Európu, aby zostala spolu. "Vyzývam preto všetky krajiny eurozóny, aby neodmietli vyriešiť tieto zložité finančné problémy a aby umožnili dosiahnuť dobrý kompromis," povedal.
Hašteriaci sa ministri financií EÚ však v stredu ani po 16 hodinách rokovaní nedokázali preklenúť rozdielne názory. To pripomenulo najhoršie dni dlhovej krízy eurozóny.

Pandémia pritom oslabila európske hospodárstvo, ktoré sa prepadá do recesie, pretože národné vlády uvalili blokády a prísne obmedzenia, aby zabránili šíreniu vírusu.

Videokonferencia ministrov sa konala od utorka 7. apríla do stredy, pričom nielen Taliansko, ale aj Španielsko trvali na tom, aby pomoc nebola spájaná so žiadnymi podmienkami. Pre veľmi napätú situáciu ministri nakoniec odložili mimoriadne citlivú diskusiu o fonde solidarity, ktorý by bol financovaný zo spoločných dlhopisov eurozóny. A dohodli sa, že tento návrh presunú na rokovania lídrov EÚ, ktorí sa stretnú koncom tohto mesiaca.

Nemecko a jeho spojenci trvajú na tom, že pri každej záchrannej akcii by sa mali využiť v prvom rade existujúce prostriedky záchranného ESM vo výške 410 miliárd eur. A chcú tiež počkať na účinky masívnych monetárnych stimulov, ktoré už uvoľnila ECB.

Obávajú sa bruselských audítorov

Zdroje uviedli, že rozhovory uviazali aj na tom, ako využiť ESM na pomoc krajinám, ktoré to potrebujú.

Podľa holandského ministra financií Wopkea Hoekstra vzhľadom na súčasnú krízu je potrebné urobiť výnimku a umožniť použitie prostriedkov fondu bez podmienok aj na krytie nákladov na zdravotnú starostlivosť. No pokiaľ ide o dlhodobú hospodársku podporu, domnieva sa, že je rozumné kombinovať využívanie ESM s určitými ekonomickými podmienkami. No ak by namiesto toho začala eurozóna vydávať spoločné dlhopisy, "prinieslo by to viac problémov ako riešení," napísal na Twitteri. Francúzsko a Nemecko, najväčšie ekonomiky eurozóny, v tejto súvislosti uviedli, že sa dohodli na podmienkach využívania záchranného fondu.

Taliansko však pred videokonferenciou naznačilo, že sa odmietne uchádzať o pomoc od ESM (ktorý bol vytvorený v roku 2012 počas dlhovej krízy v eurozóne, keď štáty ako Grécko už nemajú prístup k pôžičkám na trhoch), ak bude spojená s prísnymi podmienkami. V podobnom duchu sa vyjadrilo aj Španielsko.

Obe krajiny sa obávajú, že ich verejné výdavky budú podrobené kontrole zo strany bruselských audítorov, ako sa to stalo Grécku a Portugalsku, keď ESM požiadali o záchranné úvery.

"Holanďania mali prehnané požiadavky"

Severné krajiny navrhujú, aby vzhľadom na dôvod krízy bolo čerpanie financií spojené s minimálnymi podmienkami. Na zároveň trvajú na tom, že z dlhodobého hľadiska by si daná krajina musela dať svoje financie do poriadku.

"Nakoniec to boli Holanďania, ktorí mali prehnané požiadavky," uviedol diplomat, ktorý nechcel byť menovaný. "Holanďania boli veľmi tvrdí. Bez Holandska by sme dospeli k dohode," dodal.

Na čomkoľvek sa nakoniec ministri dohodnú, pôjde na schválenie lídrom EÚ. No ani tí sa minulý mesiac na spoločnom stretnutí nedokázali dohodnúť na záchrannom balíku a poverili ministrov, aby dostali diskusiu zo slepej uličky.
Okrem koronabondov a úverov od ESM sú predmetom diskusie aj pôžičky od Európskej investičnej banky pre malé a stredné firmy a garančný fond pre určité vnútroštátne systémy nezamestnanosti, ktorý má spravovať Európska komisia.

Koronavírus a Covid - 19

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.