Srbsko a Kosovo v piatok oznámili, že znormalizovali svoje ekonomické vzťahy v rámci rozhovorov, ktoré sprostredkovali Spojené štáty.
Výsledkom je tiež to, že Belehrad presunie svoje veľvyslanectvo v Izraeli do Jeruzalema a Priština uzná Izrael. Informovala o tom agentúra AP.
Srbský prezident Aleksandar Vučič a kosovský premiér Avdullah Hoti sa po dvojdňových rokovaniach s predstaviteľmi americkej vlády dohodli, že budú spolupracovať v ekonomických otázkach, aby pritiahli investície a vytvorili pracovné miesta.
Oznámenie Bieleho domu je diplomatickým úspechom prezidenta USA Donalda Trumpa pred novembrovými prezidentskými voľbami a podporuje jeho snahu zlepšiť medzinárodné postavenie Izraela, píše AP.
"Je to skutočne historické," vyhlásil Trump, stojac pri oboch lídroch v Oválnej pracovni. "Teším sa na návštevu oboch týchto krajín v nie príliš vzdialenej budúcnosti."
Srbsko a Kosovo už dosiahli dohody o leteckej, železničnej a tranzitnej doprave, ktoré napríklad umožnia prvý let medzi Prištinou a Belehradom za 21 rokov. Nová dohoda zahŕňa mnohé ďalšie oblasti ekonomickej spolupráce.
Srbsko však počas rozhovorov zdôraznilo, že nezájde tak ďaleko, aby uznalo Kosovo, ktoré vyhlásilo jednostranne nezávislosť od Srbska v roku 2008.
"Nemôžeme akceptovať nijaký dokument, ktorý zahŕňa nezávislosť Kosova, a to je bodka," povedal Vučič novinárom po štvrtkových stretnutiach v Bielom dome.
"Nevyriešili sme všetky naše problémy. Stále existujú rozpory," uviedol srbský líder. Dodal však, že jednotná ekonomická zóna s Kosovom je "obrovským krokom vpred".
Hoti označil ekonomickú spoluprácu tiež za "obrovský krok vpred" vo vzájomných vzťahoch s tým, že obaja lídri sú odhodlaní naďalej pracovať spolu.
V pondelok pôjdu Vučič a Hoti do Bruselu na rozhovory pod záštitou šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella a osobitného vyslanca Únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou, slovenského diplomata Miroslava Lajčáka.
EÚ sprostredkováva srbsko-kosovské rozhovory už viac ako jedno desaťročie, pričom niektorí predstavitelia Únie plne nepodporili paralelný dialóg pod záštitou USA, ktorý je však zameraný na hospodársky rozvoj.
Vrcholná schôdzka v Bielom dome sa mala pôvodne konať v júni, zrušili ju však po tom, ako kosovského prezidenta Hashima Thaciho, ktorý mal viesť kosovskú delegáciu, a deviatich ďalších bývalých separatistických bojovníkov obžaloval haagsky osobitný súd pre Kosovo (KSC & SPO) z vojnových zločinov počas vojnového konfliktu so Srbskom v 90. rokoch.