Vnímanie vône čuchom je síce sťažené z hľadiska chemického, ale molekuly našťastie vždy preniknú až do našich nosných dierok. Píše o tom francúzsky denník Le Figaro.
"Aby vôňa doputovala k druhej osobe bez toho, aby jej nositeľka bola zahltená, mohli by sa rozšíriť rozprašovače, ktoré umožňujú postupné uvoľňovanie jednotlivých tónov parfumu," uvádza Elisabeth Salomová, riaditeľka marketingu spoločnosti Aptar Beauty + Home pre Európu, Blízky východ a Áziu.
Zdá sa byť len veľmi málo pravdepodobné, že by Francúzi zásadne zmenili svoj postoj k parfumom, a to tak, že by v podstate z verejnej sféry vymizli, ako je tomu v Japonsku.
To je jednou z mála krajín na svete, kde je bežný spoločenský odstup a kde sa parfum v spoločnosti považuje za nevhodný, najmä v očiach starších generácií.
Vôňa k Francúzom proste patrí
"Vo Francúzsku je parfum umeleckým dielom, ktoré patrí k našej intímnej sfére," pripomína parfumér Francis Kurkdjian.
"Nemyslím, že súčasná situácia ovplyvní používaní parfumov. Budeme sa voňať, kým nám parfumy budú prinášať pozitívne emócie, či už ide o svieže a ľahké, alebo ťažké a výrazné vône. Parfum oznamuje príbeh, ako obraz, kniha alebo hudba. Je to predovšetkým emócia," dodáva.
Podstatnou dimenziou vône je prinášať do života potešenie, činiť ho jemnejším či opojnejším. Táto rola môže zosilniť v tomto ťažkom období, ako tomu bolo za predchádzajúcich kríz.
"V čase druhej svetovej vojny prišla Nadia Payotová, ktorej spoločnosť pôsobila v vtedy neutrálnom Švajčiarsku, s parfumom nazvaným Chance," pripomína Elisabeth de Feydeauová, historička špecializujúca sa na parfumy. "To meno zrejme povzbudzovalo susedné krajiny, aby verili vo víťazstvo, a vôňu tu ľudia nosili ako talizman," dodáva.
Vôňa mala pre ľudstvo význam už v minulosti
Vône boli vo všetkých časoch považované za ochranné, či už išlo o obyčajné povery alebo ich dokázané účinky. "V časoch epidémií sa ľudia tradične uchyľovali k aromatickým látkam," uvádza historik Alain Corbin.
Za veľkého moru v Marseille v roku 1720 sa interiéry dezinfikovali aromatickými bylinkami. Od renesancie sa parfumy nosili v opasku alebo zavesené na krku. Obsahovali silné vône na báze ambry, korenia a pižma. Používali sa ako akési ochranné masky, pripomína Elisabeth de Feydeauová.
Okrem tejto terapeutickej dimenzie by mali naše súčasné parfumy robiť dobre duši a vysielať pozitívne posolstvo. Táto sanitárna kríza bude nepochybne príležitostí pre značky, aby revidovali svoje marketingové projekty, dodáva historička.
François Demachy súdi, že parfumérsky priemysel bude hľadať prirodzenosť a transparentnosť, ako to už začalo pred krízou.
Všetci experti zdôrazňujú, že sa vírusy množia aj preto, že sa na našej planéte čosi pokazilo. Z toho vyplýva nevyhnutnosť vyváženejších vôní, ktoré budú robiť dobre ich nositeľom a budú tvorené prirodzenými ingredienciami.
"Po kríze znovu objavujeme parfumy blízke prírode, najmä kvetinové, ako sú ruže alebo kvety oranžovníka, ale aj jazmín a tuberózu," uvádza François Demachy.
Ponúka sa spomienka na slávnu kreáciu Germaine Cellierovej pre Balmaina, Vent Vert (Zelený vietor), ktorá vznikla tesne po vojne. Jej vôňa čerstvo pokosenej trávy prinášala závan slobody a obnovy.