Koronakríza spôsobila, že globálny dlh sa v 3. kvartáli dostal na nové rekordné maximum vyše 272 biliónov USD (229,3 bilióna eur), uviedol Inštitút pre medzinárodné financie a varoval pred "útokom dlhového cunami".
Podľa IIF globálny dlh bude v najbližších mesiacoch pokračovať v raste a stanovovaní nových rekordných maxím a do konca roka dosiahne 277 biliónov USD alebo 365 percenta svetového hrubého domáceho produktu.
Vláda po celom svete zvýšili fiškálnu pomoc pre firmy a občanov, aby zmiernili následky globálnej pandémie nového koronavírusu, ktorá vyvolala rôzne reštrikcie na spomalenie šírenia nákazy. Firmy tiež museli hľadať alternatívne spôsoby financovania, keďže pandémia spôsobila zastavenie aktivity. Obe udalosti sa prejavili zvýšením pôžičiek, a teda aj zadlženia.
"Z dôvodu prudkého nárastu vládnych a firemných pôžičiek počas trvania pandémie ochorenia covid-19 sa globálny dlh v prvých troch kvartáloch 2020 zvýšil o 15 biliónov dolárov a aktuálne sa nachádza nad 272 biliónmi dolárov," uviedol IIF vo svojej správe Global Debt Monitor zverejnenej v stredu 18. novembra.
Dlh rozvinutých krajín v 3. štvrťroku stúpol nad 432 percenta HDP, čo je o 50 percentuálnych bodov viac v porovnaní s rokom 2019. Vyše polovica nárastu pripadá na Spojené štáty, ktoré implementovali jeden z najväčších stimulačných balíkov na svete. V eurozóne vládne opatrenia spôsobili zvýšenie verejného dlhu o 1,5 bilióna USD.
Dlh rozvíjajúcich sa krajín sa dostal nad 248 percenta HDP, pričom najprudší nárast dlhu nefinančného sektora zaznamenali Libanon, Čína, Malajzia a Turecko.
Pandémia nového koronavírusu však nie je jediným faktorom, ktorý stojí za prudkým nárastom globálneho dlhu. "Tempo akumulácie globálneho dlhu je bezprecedentné od roku 2016, s jeho nárastom o vyše 52 biliónov USD," uviedol IIF. V roku 2020 globálny dlh zatiaľ stúpol o 15 biliónov USD, pričom jeho zvýšenie počas uplynulých štyroch rokov výrazne prevýšilo nárast o 6 biliónov v štyroch rokoch predtým.