Britskí majitelia obchodov, ktorí nesúhlasia s celoštátnou uzáverou kvôli koronavírusu, sa odvolávajú na Magnu Chartu z roku 1215 a domáhajú sa otvorenia svojich podnikov.
Tvrdia, že ich na to jeden zo základných dokumentov modernej demokracie oprávňuje, polícia nesúhlasí, píše agentúra AFP.
Britský portál na overovanie pravdivosti výrokov Full fact považuje výklad podnikateľov za nepresný, väčšina Magny Charty navyše už neplatí.
Magnu Chartu, zvanú tiež veľká listina práv a slobôd, podpísal 15. júna 1215 anglický kráľ Ján Bezzemok pod tlakom barónov, ktorí tak chceli obmedziť kráľovskú moc. Dokument dal mnoho nových práv aj ľudu.
Odporcovia opatrení
Kaderníčka z Bradfordu na severe Anglicka sa stala hrdinkou odporcov vládnych opatrení na sociálnych sieťach.
Za prevádzkovanie kaderníctva v dobe celoštátnej karantény už nazbierala pokuty za 27-tisíc libier.
Mladá žena je presvedčená, že článok 61 Magny Charty jej dáva právo mať otvorené, záznamy svojich stretov s políciou zverejňuje na Instagrame, píšu britské médiá.
Na Magnu Chartu sa odvoláva tiež napríklad tetovací salón v Bristole alebo detská herňa v Liverpoole. Polícia tvrdenia nezohľadňuje, Magna Charta podľa polície nepoznala covid-19, píše AFP.
Magna Charta bol súbor kráľovských výrokov z 13. storočia, väčšinu ich vzápätí po vydaní anuloval vtedajší Pápež. Časť práv z pôvodného dokumentu sa stala súčasťou neskorších právnych noriem.
Dokument sa ich nikdy netýkal
Do dnešného dňa podľa stránok britského parlamentu platia len štyri z nich, vzťahujú sa najmä k právu na spravodlivý proces.
Článok 61, na ktorý sa teraz niektorí majitelia obchodov odvolávajú, sa týkal výhradne rebelujúcich barónov, ktorí si svoje práva vydobyli na kráľovi.
Ostatní mali podľa portálu Full fact iba právo počúvať týchto barónov. Obchodníci sa teda odvolávajú na dokument, ktorý sa ich nikdy netýkal.