Moulin Rouge je jedným zo svetových symbolov kultúry. Čo si myslíte o tom, aké malé miesto sme nechali kultúre počas pandémie?
Kultúra je jedným z hlavných prvkov, na ktorých sa spoločnosť zakladá. Dnes k nej nemáme pre pandemické opatrenia prístup. Tieto obmedzenia sú síce nevyhnutné, ale zároveň nám bránia užívať si celú časť obvyklého každodenného života. Chýba nám to. Všetci to pociťujeme. Niektorí hráči sa vynašli a využívajú digitálny priestor. Chýba však akási diverzita a nie všetci mu môžu prispôsobiť svoje aktivity. Ľudia teda vyčkávajú návrat do kultúrneho sveta, v ktorom žili pred krízou.
Nie je nebezpečné takto dať kultúru bokom, hoci prežívame sanitárnu krízu? Nie je to riziko napríklad pre naše duševné zdravie?
Kultúra má veľa aspektov. Je to však hlavne spôsob interakcie s ostatnými, pretože kultúra spája celú spoločnosť. Tento sociálny aspekt zmizol. Kultúra je tiež o zábave, či už hovoríme o múzeách, filmoch alebo o divadle, a preto hrá dôležitú úlohu v blahu jednotlivca. To všetko hrá svoju úlohu v tom, ako sa cítime.
Vidíte aj v aktuálnej situácii ohrozenie kultúry?
Čím viac času prejde, tým menej sú naše aktivity súčasťou bežného života ľudí. Takže, samozrejme, môžeme si položiť otázku o budúcnosti kultúry, napríklad v spojení s premenami, ktorými prešla v poslednom období. Bude ľudí kultúrne vyžitie priťahovať po kríze rovnako silno ako pred ňou? Vidíme, že sila streamingových platforiem stúpa, takže si logicky môžeme položiť otázku, či budú ľudia zas pripravení prežívať kultúru spôsobom, akým boli zvyknutí. Vrátime sa späť do normálu? Asi budú všetci spočiatku opatrnejší, hlavne vzhľadom na interakcie s inými ľuďmi. Tiež bude zaujímavé sledovať, či bude táto znovunájdená kultúra pre všetkých rovnako dostupná ako predtým.
Niektoré kultúrne inštitúcie volajú po znovuotvorení. Argumentujú tým, že by dodržiavali hygienické štandardy rovnako dobre, ak nie lepšie ako iné miesta, ktoré sú otvorené. Je aj Moulin Rouge v tejto skupine?
Čo sa týka hygienického protokolu, boli sme vybavení už pred krízou. Mali sme tu SARS a tiež H1N1. Polovica z našich návštevníkov, ktorých je 600-tisíc ročne, je zo zahraničia. Niektorí z nich už zažili sanitárnu krízu vo svojej krajine, očakávali aj u nás opatrenia, ktoré platia u nich. Takže sme pri vstupe už mali napríklad dezinfekčný gél. Je to prvýkrát, čo sme zatvorení tak dlho. Sme pripravení už od začiatku pandémie, a to napriek tomu, že v prvých mesiacoch sme nemali žiadne oficiálne pokyny, ako by mal vyzerať protokol, aby sa znovu otvorili aspoň niektoré miesta. Do augusta neexistoval žiaden rámec od ministerstva kultúry. Prišiel až v septembri s vymenovaním novej ministerky pani Roselyne Bachelotovej. Zaviedla konkrétne opatrenia, ako je zrušenie rozstupov alebo nosenia rúšok na scéne. Avšak nečakali sme na ňu. Pripravili sme sa už predtým v spolupráci s odborármi a so svojimi zamestnancami. Bolo pre nás zásadné, aby sa naši umelci opäť vrátili na scénu, hoci nateraz bez divákov. Sme však pripravení privítať aj ich.
Bude stačiť to, čo ste už zaviedli?
Nebude to ako predtým, pretože si uvedomujeme, že táto kríza je hlbšia ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.