Nezdaniteľná suma vzrastie, pretože štát zvýši životné minimum. Suma, z ktorej neplatíme dane, je totiž 19,2-násobok jeho výšky.
Všetko závisí od životného minima
"Naším cieľom je valorizovať odpočítateľné položky každoročne, v nadväznosti na rast nákladov, preto sme sa rozhodli pre previazanosť nezdaniteľnej časti základu dane na životné minimum a nestanovili sme fixnú sumu," vysvetľuje hovorca rezortu financií Peter Papanek. Ako dodáva tvorca daňovej reformy Richard Sulík, má sa tak kryť práve časť nákladov nevyhnutných na život. "Je dôležité, aby sa nezdaniteľná časť základu dane zvyšovala automaticky, a nie až keď o nej rozhodnú byrokrati," dodáva Sulík.
Vyššia daň, ale aj reálna mzda
Znamená to, že kým bude rásť životné minimum závislé od rastu životných nákladov, porastie aj odpočítateľná položka. Od spustenia daňovej reformy sa tak udialo zatiaľ každý rok. V tomto roku narástol nezdaniteľný základ približne o sedemtisíc korún, od budúceho roka stúpne "iba" o tritisíc korún. Nulovú daň tak za rok 2006 zaplatia všetci, ktorých hrubá mzda neprekročí sedem a pol tisíca korún. "Zvýšenie tejto sumy však bude prospešné pre všetkých," konštatuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina. A to aj v prípade nárastu reálnej mzdy, ktorý predpokladá ministerstvo financií na rok 2006 o 3,9 percenta. Pri zárobku na úrovni priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá by mala byť v budúcom roku vyše 17-tisíc korún, bude daň 1 800 korún mesačne. "Daňovníci odvedú vyššie dane z vyšších príjmov, ale na druhej strane im reálne ostane viac v peňaženke," mieni ďalej Kičina. Podľa predsedu Nadácie F. A. Hayeka Martina Chrena je hlavná výhoda takto nastaveného systému v tom, že v prípade fixnej nezdaniteľnej sumy by sa so zvyšovaním inflácie a rastom nominálnych miezd skryte zvyšovalo daňové zaťaženie. Keby sa teda nezdaniteľné minimum nevalorizovalo, pri rovnakom príjme - 17-tisíc korún - by daňovníci zaplatili na dani takmer o dvesto korún mesačne viac. Paradoxne najviac na zvyšovaní nezdaniteľnej sumy získajú ľudia, ktorých príjmy sa oproti predchádzajúcemu roku nezvýšia. V závislosti od výšky príjmu od niekoľko desiatok až do niekoľko sto korún mesačne.
Ako včera oznámilo ministerstvo práce, životné minimum by od júla by malo byť vyššie o 150 korún mesačne, čiže 4 730 korún. To znamená nárast o tri percentá. Podľa Petra Húsku z tlačového odboru rezortu práce však bude presná suma valorizácie istá až začiatkom júna. Rezort práce nemá ešte komplexné údaje, podľa ktorých životné minimum upravuje. Známy je už rast spotrebiteľských cien nízkopríjmových domácností, ktorý je podľa Štatistického 3,1 percenta. "Index rastu čistých peňažných príjmov na osobu bude známy najskôr v júni. Na konečnú sumu, o ktorú sa životné minimum zvýši, sa použije nižší koeficient," tvrdí Húska.
Viac pre deti z domovov
Podľa Húsku sú so zmenou životného minima spojené napríklad aj sociálne dávky. Povinnosť platiť úhradu za poskytnutú opatrovateľskú službu budú mať občania s príjmom vyšším ako 5 676 korún. Tí, ktorých príjem je nižší ako 1,2-násobok životného minima, sú pri poskytovaní opatrovateľskej a prepravnej služby oslobodení od platby. Od septembra sa vďaka vyššiemu životnému minimu upraví aj rodičovský príspevok, a to na 4 240 korún. Viac na vreckovom dostanú aj deti v detských domovoch. Deti do 15 rokov majú nárok na 10 percent zo životného minima, čiže 473 korún a mládež nad 15 rokov o päť percent viac - 709 korún.
Mzda a nezdaniteľné minimum
- Priemerná mzda v národnom hospodárstve bola v roku 2004 - 15 825 Sk
- Rezort financií odhaduje rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve:
v roku 2005 o 4,1 % na 16 474 Sk - z toho daň z príjmu je 1 738 Sk (nezdaniteľné minimum = 7 328 Sk)
v roku 2006 o 7,1 % na 17 116 Sk - z toho daň z príjmu je 1 814 Sk (nezdaniteľné minimum = 7 568 Sk)