Odpadky nesmrdia. Najmä ak zarobia miliardy

Likvidácia počítačov, monitorov, tlačiarní a mobilných telefónov je veľký a stále narastajúci ekologický problém. Každý rok vzniká 20 až 50 miliónov ton elektronického odpadu, z čoho väčšina končí v rozvojovom svete. Podľa časopisu Economist v Európe aj v Kalifornii minulý mesiac vstúpili do platnosti nové pravidlá, ktoré zaväzujú výrobcov na zodpovednosť za likvidáciu produktov. Európska smernica o obmedzení nebezpečných látok zavádza limity na používanie mnohých toxických materiálov v elektronických zariadeniach, predávaných v Európskej únii.

Odpad zaplavuje svet
Podľa dodatku k pôvodnej smernici z roku 2002 jednou z výnimiek sú materiály a komponenty s obsahom olova, pretože táto látka je v niektorých prípadoch zatiaľ nenahraditeľná. EÚ uvádza, že negatívne dôsledky na životné prostredie, zdravie alebo bezpečnosť spotrebiteľov niektorých náhradných látok môžu prevážiť na výhodami.
Ako sa ďalej uvádza na stránkach únie, členské štáty každý produkujú 1,3 miliardy ton odpadu, čo predstavuje zhruba 3,5 tony pevného odpadu na každého muža, ženu či dieťa. Z tohto objemu pritom 40 miliónov ton tvorí nebezpečný odpad.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj uvádza, že 67 percent odpadu sa spaľuje alebo ukladá na skládky. No tieto metódy škodia životnému prostrediu, keďže skládky zaberajú hodnotný priestor. Navyše sa z odpadu uvoľňuje do ovzdušia oxid uhličitý a metán, chemikálie a pesticíty znečisťujú spodnú vodu a pôdu.
Podľa OECD do roku 2020 bude svet produkovať o 45 percent odpadu viac než v roku 1995. K tomu sa pridružuje aj rapídny technologický rozvoj a obsah nebezpečných látok v mnohých prístrojoch.

Rebríček Greenpeace
Mnohé technologické firmy medzičasom rušia používanie určitých chemikálií a ponúkajú nové recyklačné metódy, ktoré majú ich klientom pomáhať pri likvidácii starého vybavenia. Ekologická organizácia Greenpeace vypracovala rebríček výrobcov elektroniky podľa ich pokroku pri zhromažďovaní a recyklácii starších produktov.
Európska smernica zakazuje produkty, ktoré obsahujú napríklad ortuť, kadmium a brómové zlúčeniny. Ak firmy chcú uspieť v rebríčku Greenpeace, musia vylúčiť z produktov aj z výrobného procesu polyvinylchlorid (PVC) a niektoré ďalšie škodlivé látky. Napríklad Nokia úplne odstránila PVC zo svojich produktov, no stráca na recyklácii, kým Dell síce vedie z hľadiska zberu a recyklácie starých zariadení, no zatiaľ nevylúčil PVC.
Pravdepodobne najväčším prekvapením je nízke umiestnenie Apple, píše ďalej Economist. Hoci spoločnosť tvrdí, že nepoužíva PVC ani ďalšie látky, nemá časový plán rušenia používania nebezpečných látok a pokrivkáva aj z hľadiska recyklácie. Greenpeace uvádza, že Apple podľa vlastných údajov od roku 1994 zrecykloval 9 500 ton elektroniky, no to je len zlomok v porovnaní s množstvom prístrojov, ktoré predáva.

Odpad ako poklad
Odpadové hospodárstvo je pritom miliardový biznis. Firmy v tejto brandži sa pohybujú niekde medzi mantinelmi liberalizácie a monopolu asi tak, ako medzi páchnucimi zvyškami z jogurtov, moderných jedál či cigaretových ohorkov.
Faktor jedna - liberalizácia. Podľa denníka Die Welt obce, ktoré nedokážu samy zorganizovať likvidáciu odpadov, musia vypísať súťaž otvorenú pre firmy v celej únii. Firma, ktorá zvíťazí, však na obdobie platnosti získava takmer monopolné postavenie a celé roky môže inkasovať štátom stanovené poplatky.
No napríklad obyvatelia nemeckých obcí z toho pocítia len veľmi málo. Zväčša si nemôžu voliť medzi viacerými firmami, a tak musia akceptovať firmu, ktorú vyberie obec. Spolkové združenie spotrebiteľských centrál vo svojej vlaňajšej štúdii zistilo, že poplatky za odvoz a likvidáciu odpadu sa od obce k obci môžu líšiť až o päťsto percent.
Sektor ponúka svojim hráčom marže, o ktorých iné brandže môžu iba snívať, píše ďalej Die Welt. Niektoré firmy pri zbere a triedení domáceho odpadu dosahujú osem- až dvanásťpercentné výnosy, pri spaľovaní v moderných spaľovniach ide až o 15 až 25 percent. Preto nie divu, že mnohé nemecké obce, ktoré odpad zverili súkromnej spoločnosti, sa snažia rozhýbať nebo aj zem, aby tento lukratívny biznis dostali opäť do vlastných rúk.