Slovensko má za sebou ťažký rok. Firmy sa totiž museli vyrovnať s mnohými legislatívnymi zmenami. Svitá nám však na lepšie čas. Podľa Martina Miklánka nás totiž začínajú objavovať firmy z Ruska, Indie či Indonézie.
Tento rok priniesol na trh práce rekordnú nezamestnanosť. Firmy vo veľkom prepúšťali, tvorba nových miest takmer zamrzla. Zmení sa niečo v roku 2014?
Január a február ostanú, čo sa týka nových pracovných príležitostí, ešte zamrznuté, v miernej stagnácii. Vytvorí sa len niekoľko desiatok pracovných miest. Firmy budú zhodnocovať hospodárske výsledky a na ich základe prejdú k rozvoju. Výraznejšie oživenie očakávame až v marci.
Koľko pracovných miest sa môže v budúcom roku vytvoriť?
Rátame 9-až 11-tisíc pracovných miest. Mnohé z nich sú už reálne a potvrdené. Iné na potvrdenie čakajú. Viacerí investori plánujú vstup na Slovensko, no závisí to aj od pripravovanej legislatívy a celkovej stability podnikateľského prostredia. Firmy si chcú byť pred vstupom isté stabilitou právneho zázemia, aby si vedeli spočítať, koľko ich investícia bude stáť, a jej následné zhodnotenie. Stále totiž súťažíme hlavne s krajinami V4.
Čo môže pri tomto rozhodovaní zavážiť?
Porovnávajú sa ceny práce, administratívna záťaž či dopravná infraštruktúru. Mnohé zákazky prehrávame práve kvôli infraštruktúre, alebo aj pre nedostatočné možnosti ľudí presunúť sa za prácou.
Ktoré konkrétne firmy uvažujú, prípadne sú už rozhodnuté, že budú investovať u nás?
V tejto fáze ich nebudem menovať. Ale sú to investori najmä z Ruska, Indie a Indonézie. Celkovo nás v poslednom čase začína objavovať a obdivovať Ázia. Potom očakávame jedného, dvoch investorov z Nemecka a Francúzska.
Môžete špecifikovať aspoň odvetvia, v ktorých tieto firmy pôsobia?
Je to široké spektrum. Je dobré, že štruktúra investorov je čoraz viac diverzifikovaná. To znamená, že už nie sme viazaní len na automobilky. Prichádzajú aj takzvané biele goliere, teda technologické spoločnosti a výskumno-vývojové spoločnosti. Okrem toho je to pozitívna správa aj pre ľudí z regiónov, odkiaľ sa pred pár rokmi odsťahoval celý priemysel.
To znamená, že noví investori už nemieria len do Bratislavy či Košíc?
Áno. Sme radi, že vidíme rozmach v regiónoch ako napríklad Liptovský Mikuláš, kde sa priemysel ešte celkom nereštrukturalizoval. Staré, tradičné spoločnosti, ktoré tam pracovali desiatky rokov, sa buď presťahovali, alebo zanikli. Nové spoločnosti dajú perspektívu mladým, ktorí uvidia, že v regióne je potenciál na rozvoj a nebudú sa už musieť pre prácu sťahovať cez polovicu republiky. To je prínosné aj pre lokálne hospodárstvo.
Mnohé podniky však aj tak časom odchádzajú zo Slovenska za lacnou pracovnou silou do iných krajín.
Vďaka vececko-výskumným centrám si však dokážu vytvoriť ochrannú bariéru voči svojej materskej spoločnosti. Pretože v prípade, ak spoločnosť investuje do zariadení, laboratórií, prístrojov, bude sa jej zo Slovenska ťažšie odchádzať. Mnohé firmy tiež podpísali zmluvy s univerzitami o spolupráci. To pomôže slovenskej ekonomike, ako aj školstvu a najmä samotným študentom.
Táto téza sa opakuje často. V čom však konkrétne pomôžu našej ekonomike?
Prestaneme sa venovať len montáži, ale vyrastie nám tu nový veľmi silný pilier, a tým je výskum a vývoj. Máme informácie, že tri veľké spoločnosti investovali popri svojej výrobe do výskumno-vývojového centra.
Aké?
Jedna spoločnosť v oblasti Spiša je Embraco, ktorá sa rozhodla vytvoriť centrum na rozvoj výskumu a vývoja v oblasti svojho pôsobenia, vďaka čomu sa stáva bezkonkurenčne silná v rámci celoeurópskeho regiónu, ako aj voči ostatným závodom koncernu. Ďalej je to jedna významná automobilka a firma z IT priemyslu. Paradoxom však je, že u nás rastie ďalší pilier, a teda IT oblasť.
Prečo?
Nikdy sme neboli IT mamut. Napríklad v Košiciach pred 15 rokmi pracovalo len päťsto ľudí v IT. Dnes je to osemtisíc, je tu vybudované IT Valley a plánuje sa prijímanie ďalších tritisíc špecialistov. Je to veľmi dobrý balans voči automobilovej a strojárskej výrobe.
Budú v Košiciach prijímať firmy, ktoré tu už pôsobia?
Približne 80 percent nových ľudí bude už u existujúcich hráčov, ale do Košíc smeruje jeden veľký medzinárodný IT hráč, ktorý plánuje vytvoriť 200 až 300 pracovných miest.
O koho presne ide?
V súčasnosti je predčasné sa k tomu vyjadrovať.
Vláda od budúceho roka pripravila viaceré zmeny, napríklad v kolektívnom vyjednávaní, ale aj v daniach. Ako ovplyvnia trh práce?
Miernu obavu máme z vnímania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v prostredí nadnárodných firiem. Otázka totiž je, do akej miery to ovplyvní flexibilitu pracovného trhu či atraktivitu slovenských podnikov. V súčasnosti totiž medzi sebou v jednotlivých krajinách súperia firmy o zákazky od svojej materskej spoločnosti, a práve kolektívne zmluvy môžu byť dôvodom, prečo nevyhrajú. Príkladom opatrnosti by pre más malo byť Francúzsko.
Prečo práve Francúzsko?
Zmluvy tam ovplyvnili trh práce najmä kvôli uzákoneniu kratších pracovných týždňov, prípadne oblasť príplatkov a nadčasov. Pri rovnakých nákladoch sa ľuďom skrátil pracovný týždeň. Preto mnohé tradičné firmy boli nútené zatvoriť svoje fabriky a presunúť ich do iných krajín.
Môžeme podobný scenár očakávať aj u nás?
Bol by som nerád poslom zlých správ a dúfam, že k tomu určite nedôjde. Len upozorňujem na faktor, ktorý môže ovplyvniť prísun nových investícií na Slovensko a vytváranie nových pracovných príležitostí.
Tento rok najmä pre zmeny v Zákonníku práce očakávali mnohí odborníci hromadné prepúšťania. Naplnili sa tieto predpovede?
V našom prieskume sme hovorili o prevahe prijímania počas roka na úrovni jedného percenta oproti prepúšťaniu. Nie je to masa, ale je to rastúci a hlavne stabilný trend. Okrem toho Slovenská republika mala v porovnaní s krajinami ako Česká republika, Maďarsko, Švajčiarsko či Belgicko stabilné čísla.
Ale nezamestnanosť predsa počas roka rástla.
Došlo k čiastočnej redukcii a reštrukturalizácii pracovných miest vo firmách s nižšou pridanou hodnotou. Tie menej sofistikované sa presunuli napríklad do Ázie, kde je cena práce o 30 až 40 percent lacnejšia. Napríklad spoločnosť Molex z východu je príklad, ako ľahko sa dá opustiť krajina so svojou investíciou. Na druhej strane sa nám však podarilo pritiahnuť zo západnej Európy viac príležitostí s vyššou pridanou hodnotou. Za to isté pracovné miesto teda ľudia dostanú viac peňazí.
Ak teda legislatívne zmeny nespôsobili prepúšťanie, aké boli ich ďalšie dosahy na trh práce?
Spoločnosti sa viac rozhodujú, ktoré pracovné miesta otvoria, aká bude ich náplň. Kedysi sa viac riskovalo, išlo sa expanzívne;dnes si rozmyslia, či vôbec ísť do projektov. Došlo k výraznej reštrukturalizácii, dve pracovné miesta sa napríklad spojili, prehodnotili sa náplne práce. Kompetencie ľudí sa rozšírili a museli sa stať flexibilnejšími.
Čiže ľudia musia viac pracovať.
Pre samotných zamestnancov ide o osobnostný rozvoj, ale zaplatia za to daň. A teda budú pracovať viac a tvrdšie. Na druhej strane, ľudia sa utvrdili v tom, že sú šikovnejší. Fenoménom dnešnej doby je, že sa budú čoraz viac špecializovať a presadzovať.
Počas krízy firmy stavili na svoju mechanizáciu. Nezabráni im to teraz prijímať nových ľudí?
Technologický pokrok skutočne vytesňuje podiel ľudskej práce vo firme. Na druhej strane sa podniky snažia byť viac konkurencieschopné aj rozširovať svoje zameranie. Preto ak jedno odvetvie zreštrukturalizovali, tak sa mohli zamerať na ďalšie odvetvia či divízie, a sem prijať ďalších ľudí. Som presvedčený, že je to pozitívny trend.
V súčasnosti však neprichádzajú len zahraničné firmy na Slovensko, ale aj naopak. Našim podnikateľom sa darí presadzovať sa v zahraničí. Ako sa môžu aj ďalšie firmy presadiť mimo Slovenska?
Mnohé slovenské firmy vyšli z pozície startupov či garážových firiem. Išli do zahraničia a boli úspešné. Mnohokrát ony upozornia, že na Slovensku je veľa šikovných ľudí. Neobával by som sa však sťahovania mozgov do zahraničia, práve to beriem ako možnosť prilákať ďalšie firmy k nám a ukázať na kvality nášho trhu práce.
V akých krajinách sa nám v poslednom čase darí presadiť sa?
Veľmi zaujímavý začína byť ruský trh, ďalej je to Arabský polostrov, ale aj USA či Nemecko.