Keď minister financií Peter Kažimír predstavil vláde návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok, rátal so štátnym deficitom na úrovni 1,98 percenta hrubého domáceho produktu. V takejto podobe ho vláda v októbri schválila. Po včerajšom prerokovaní v parlamentnom finančnom výbore je však všetko inak. Verejná správa by v budúcom roku mala hospodáriť už s deficitom na úrovni 2,49 percenta HDP.
Za zvýšenie výdavkov štátu a zvýšenie štátneho deficitu môžu niektoré zámery vlády. Jedným takým je odpúšťanie zdravotných odvodov zamestnancom a firmám pri zamestnávaní nízkopríjmových skupín. Štát im má dokopy odpustiť okolo 150 miliónov eur. Druhým je zvýšenie platov učiteľov. Tu štát doplatí ďalších 60 miliónov eur. Rezortu financií tak z pôvodne zamýšľanej rezervy 400 miliónov eur ostala menšia polovica – necelých 200 miliónov. „Schválili sme si rezervu vo výške 0,2 percenta HDP na riziká makroekonomického vývoja, lebo ich cítime z hľadiska vývoja v ekonomikách, ktoré sú našimi kľúčovými obchodnými partnermi v eurozóne a Európskej únii aj v súvislosti s pokračujúcim geopolitickým konfliktom na východ od našich hraníc,“ uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Menšia rezerva
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu bol pôvodný necelý dvojpercentný dlh iba číslo, ktorého cieľom bolo ukázať sa v dobrom svetle. „Finančná rezerva štátu je v porovnaní s minulým rokom menšia, no na druhej strane nikdy nie je možné povedať, koľko je optimálna rezerva. A z praktického hľadiska je dobré, že vôbec nejaká je,“ povedal Ďurana.
Podpredseda parlamentného finančného výboru Jozef Kollár však vidí ďalšie riziko zvyšovania deficitu. Šéf rezortu financií má totiž rokovať o zvýšení pracovných miest vo verejnej správe. Potvrdil nám to aj predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna. „Prakticky tam tri roky miesta nerástli. Zaslúžia si to, ako hociktorý iný rezort,“ myslí si. Pracovné miesta majú podľa neho pribudnúť v rámci spravovania a starostlivosti o čerpanie európskych fondov.
Spomaľovanie ekonomiky
Rizikom pre príjmy rozpočtu môže byť geopolitické napätie na Ukrajine. To môže podľa analytika Sberbank Vladimíra Vaňa na prelome rokov vážne ohroziť silu hospodárskeho rastu našich najdôležitejších obchodných partnerov – Nemecka a eurozóny. „Do akej miery sa ich hospodársky rast na prelome rokov spomalí, budeme vedieť lepšie posúdiť na jar,“ uviedol Vaňo. Až potom bude podľa neho možné zhodnotiť aj mieru prípadného negatívneho vplyvu na slovenské hospodárstvo a sprostredkovane aj na štátny rozpočet. Následne bude možné hodnotiť i to, či bude nevyhnutné prijať dodatočné rozpočtové opatrenia.